Minimalis trilógia lucidného letmosnívania

Lucidné snívanie, či tiež bdelé, živé alebo vedomé snívanie, je snívanie, kedy si snívajúci uvedomí, že sníva sen. Snové prostredie lucidného sna sa potom stáva miestom, v ktorom sa dajú získavať rôzne vedomé skúsenosti a zážitky.

Podľa diablerov (čarodejných ľudí poznania) je snívanie, ktoré je vedomé, prostriedkom potrebným na ceste gnózy a slobody, lebo človek rozvíja svoje vedomie a uvedomovanie. Podľa nich sú vedomé sny rovnako reálne ako bežné vnímanie, či dokonca sú ešte skutočnejšie a praktickejšie. O vedomé snívanie, čo je vec tréningu na celý život, by sa mal podľa diablerov usilovať každý, koho zaujímajú "alternatívne" dimenzie bytia a možnosti rozširovania vedomia. V rámci občasného zbežného dotyku s vedomým snívaním sa trochu podelím so svojou miniatúrnou plachou lucidnou skúsenosťou v trilogickom literárnom podaní.

Lucidodrím č. I: O tranze, staršom mužovi, hlbine a priechode

Chodil som po večernom budovovom komplexe plnom rôznych miestností a uvedomil som si tu, že snívam. Začal som lietať. Roznášal som po okolí balíky s koksom. Bol som ako v tranze. Nevedel som preto ani poriadne, čo robím. Mal som otvorené ústa, do ktorých mi vleteli rôzne veci.

Keď som sa z tranzu dostal, vytiahol som si z úst dlhý vlas, ktorý som mal zaseknutý až v krku. Navštívil som staršieho hrozivo vyzerajúceho muža bývajúceho s mladými dievčatami, ktoré mali byť jeho manželky. Dotkol sa ma na chrbte. Opäť som bol v silnom tranzovom stave a potácal som sa ako opitý či nadrogovaný. Sadol som si za počítač a zapisoval som si sen. Zároveň som bol súčasne akoby v inej dimenzii.

Keď som zas začal lietať, ocitol som sa v priestore, ktorý pripomínal oceánsku hlbinu. Tu som zomrel, čo som pocítil aj ako trhnutie spiaceho fyzického tela.

Znovu som sa ocitol na pevnine, konkrétne na sídlisku a bol som živý. Bola noc. Bežal som k činžiaku, v ktorom mal bývať môj kamarát Ink Ubus na ôsmom poschodí. Ako som k baráku utekal, vyskočil som do vzduchu a vzlietol som. S letom som mal teraz trochu problém. Začalo ma vo vzduchu točiť. Zdvihol som pred seba ruky a pozeral som sa na ne, aby som stabilizoval snovú pozornosť. Občas som sa pozeral aj na detaily okolia.

Lietal som vo vzduchu a krúžil po sídlisku. Predo mnou sa na nebesiach zjavil priechod. Preletel som cez neho ako cez bránu. Nekontrolovateľne som sa začal krútiť, akoby ma ťahala nejaká sila. Potom nastala tma a koniec snívania. Prebudil som sa. Počas sna som počul svoje telo chrápať a aj som ho fyzicky cítil. Miestami som sa počas snívania takmer prebudil, ale vždy sa mi podarilo udržať ako tak snovú pozornosť.

Lucidodrím č. II: O bare, hercovi a skupinke teenagerov

Počas stmievania som sa stretol s priateľmi a šli sme spolu do baru nachádzajúceho sa v kempingovom areáli mesta Šit. Bar, do ktorého občas chodím, bol úplne prerobený a mal som pocit, akoby som v ňom ešte nikdy nebol. Klaviristka Krivka bola nesvoja. Šli sme k barovému pultu. Po trýznivej nerozhodnosti som si nakoniec objednal Fantu. Bol s nami americký herec Mark Hamill, ktorý sa niekam vyparil, tak som ho šiel hľadať.

Zrazu sa sen stal lucidným. Pozrel som sa na svoje ruky. Nastal deň, vonku svietilo slnko. Vyletel som doslova von z baru a hľadal som herca. Keď som ho našiel, chytil som ho za ramená a začal som s ním lietať nad mestom, a pritom som sa pozeral na svoje ruky, aby som mal snovú pozornosť pod kontrolou.

Pristál som s hercom na zemi a pustil som ho. Herec utekal niekam preč. Bol som na šitskej ulici Sugarboil street. Začal som tu pobehovať. Všimla si ma skupinka mladých ľudí na čele s nejakým dievčaťom. Pripojili sa ku mne. Dievča ma oslovilo a zaviedlo ma do klubu, kde bolo plno teenagerov.

Nastala noc. Vyšli sme na poschodie budovy a posadili sme sa do kresiel. Dievča povedalo, že klub patrí jeho bratovi. Zrazu sa dievča premenilo na chlapca. Poškodil som si slnečné okuliare a chlapec mi ich dotykom ruky opravil. Mladé dievčatá v bare hrali biliard a pili alkoholické drinky.

Chlapca som sa spýtal, či počas spánku zvykne vedome snívať. Povedal, že áno. Potľapkal som ho po pleci a odporučil mu dielo od amerického snivca a kuchára Josého Cordoby. Vstal som a buchol som si hlavu o lampu, ktorú som aj rozbil. Následne som sa zobudil.

Lucidodrím č. III: O behu, hviezdach a bezdnovosti

Prechádzal som cez nočné mesto Istropolis, ktoré sa zmenilo na mesto Pritz. Jazdil som na bicykli. Do cesty mi vletela staršia žena idúca tiež na bicykli. Pri zrážke sa nikto nezranil.

Bicykel som nechal tak a začal som bežať. Počas behu cez mesto sa nevedomý sen premenil na živý. Vzlietol som a letel smerom k nebesiam posiatym hviezdami. Naberal som rýchlosť a vyzeralo to, že budem letieť svetelnou rýchlosťou. Zdalo sa, že sa hviezdy na oblohe začali roztápať. Ale stále som sa zároveň nachádzal v meste.

Pozeral som sa striedavo na svoje ruky a na okolie. Mal som na nose okuliare. Keď som si ich dal dole, videl som rozmazane. Detaily rúk boli hodnoverné. Utekal som po kapotách zaparkovaných áut a kričal som, že už navždy chcem vedieť vedome snívať.

Vošiel som do budovy so stolmi. Vedel som, že môžem prechádzať predmetmi, a tak som aj robil. Letel som v miestnosti ponad stoly, ktoré nemali konca. Pozrel som sa zas na ruky. Bolo to ako v nekonečnej slučke, v tuneli bez východu. Prechádzal som vecami a začal som padať do temnej hĺbky podo mnou, do stredu Zeme. Videl som modré častice "plávajúce" v tomto priestore. Nemalo to dno. Prebudil som sa. Pri prebudení mi prasklo vzadu na krku.

STAŇ SA ČÍTAVÝM SVEDKOM AUTOROVÝCH OSOBNÝCH SKÚSENOSTÍ TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.