Zápis z magického denníka Fratera Saepesa - XXXII.XIII.MMXVIII

Po necelom roku od zverejnenia posledného zápisku Fratera Saepesa mi tajnostkár Frater Saepes konečne dovolil zazdieľať kravinky, ktoré si semipoctivo zapísal do svojho zápisníčka.

Ohavne vyhlasujem, že nasledujúci text je zverejnený s tichým súhlasom hypomágusa Fratera Saepesa. Obrázky, ktoré tu uvidíš, nie sú povinnou zložkou fyzického zápisníka Fratera Saepesa.

ÚRYVOK Z MAGICKÉHO DENNÍKA FRATERA SAEPESA

Dátum zápisu a príslušné asociácie
Tridsiaty druhý deň Panovho mesiaca roku MMXVIII po blbom Kristovi.
Deň je zasvätený Charlesovi Mansonovi.
Luna pribúda a zároveň ubúda.
Tarotová karta dňa: Cisár IV.
Keď raz človek zistí, že je len nímand, bude to radostný čas pre celý kozmos.

Sen o uväznení a smrti
Bol som vo futuristickej sci-fi Číne, v ktorej som v bare porušil nejaký predpis. Číňania mňa a ďalších ľudí zajali a dopravili na väzenskú kozmickú loď. Chovali sa k nám ako ku zvieratám, v podstate sme nemali v ich prítomnosti žiadne práva.

Keď som tam istý čas strávil, prišla za mnou žena a spýtala sa ma, či sa chcem s ňou pomilovať, lebo je to pre mňa vraj posledná možnosť. Povedal som, že áno. Začala sa tváriť, že teda dobre, ale iba to hrala, lebo vzápätí sa zdvihla a odišla preč; mala to byť len provokácia. Vlastne som sa tomu aj potešil kvôli dodržaniu pohlavnej abstinencie dôležitej pre zhromažďovanie životnej energie. To isté sa stalo aj ostatným väzňom.

Na vesmírnej lodi boli mechanické strážne zvieratá, ktoré na nás dozerali. Postavil som sa s ostatnými do radu a čínsky strážnik sa pri každom väzňovi zastavil. Najskôr prišiel ku mne a naznačoval, že ma plnou silou buchne rukou do brucha. Napol som brucho a on uderil. Niečo podobné urobil aj ostatným väzňom.

V jednom momente sa zdalo, že sa nám podarí utiecť, lebo to vyzeralo, že máme na to dobré podmienky, ale bola to pasca, trik, na ktorý sme Číňanom skočili. Číňania sa s nami len tak hrali. Boli sme odsúdení na smrť.

Jedna uväznená žena sa ku mne pridala ako spoločníčka. Naša posledná misia spočívala v tom, že sme naskočili na niečo ako surfovacie dosky. Každý väzeň mal svoju. Ja som ju zdieľal s tou ženou. Najskôr vyrazili ostatní, ja so ženou sme ich nasledovali. Bol som plne zmierený so smrťou. Počas jazdy cez vesmírne mesto som vnímal v predstavách emočnú hudbu a plakal som. Videl som pred sebou cieľovú rovinku, cez ktorú väzni prechádzali a zomierali. Prešiel som cez ňu aj ja a umrel som.

Sen o klube a o bare
Navštívil som klub. Bol večer. Prišiel sem hudobník Ajvenz, ktorý sa ku mne pridal ako parťák. Sedeli sme na podlahe. Na pódiu sa predvádzali tanečnice a muzikanti. Jedna žena ma vzala za ruky a doviedla pred pódium. Tu som urobil kotrmelec dozadu a vrátil sa naspäť na svoje miesto. Keď som sa pozrel na svoje slipy, boli pomočené. Musel som si ich vymeniť.

Z klubu som sa vybral do mesta Istropolis, kde som s feťákom Polemmystom a priateľmi navštívil jeden bar. Tu sme mali prespať, aj keď som chcel odtiaľ odísť, lebo sa mi tam až tak nepáčilo. Bolo tam piano, na ktoré som skúšal hrať. Chýbali na ňom niektoré klávesy.

Organový koncert v sakrálnej budove
S klavírnou kamarátkou menom Havka som sa vybral do mesta Gallandau do Chrámu Stephena Kinga na organový koncert hudobníka menom Paul Valjaschek. Hudobník hral virtuózne skladby vážnej hudby od Bacha, Liszta a iných majstrovských skladateľov. Po tomto silnom chrámovo-hudobnom zážitku som si pripadal, ako keby som o hudbe nemal ani šajnu.

Stromy a ľudská infraštruktúra
Stromy sú analogicky ako chlpy na ľudskom tele a zastavané územia sú ako transhumanistická technológia nainštalovaná do tela.

Nekonečno a ospravedlnenie manipulácie
Všetko je nekonečno, a tým je ospravedlnené aj predátorské ovládanie a zneužívanie. Dravci to vedia, ale nevedomé bytosti (ako sú moderní ľudia) si nekonečno a ospravedlnenú manipuláciu neuvedomujú. Keďže je všetko nekonečno, je všetko dovolené.

Meňavec v luciferiánskom kostole
Na luciferiánskej omši som videl chlapíka, ktorý sa rýchlosťou lusknutia prstov zmenil na ženu. Na krásnu ženskú! Hneď mi napadlo, či to nie je "Vyzývač smrti" - mocný čarodej z dávnych dôb, ktorý žije už tisíce rokov a mení podobu podľa ľubovôle. Keď omša skončila, chcel som ho osloviť, ale zrejme zmenil podobu tak, že som to nezaregistroval, takže som ho už v jeho inej ľudskej forme nenašiel.

Abyss a Choronzon
Za strážcu brány medzi známym a neznámym svetom je považovaná okultná sila zvaná Choronzon. Táto mocnosť, často spájaná s démonstvom a chaosom, sídli v takzvanom abysse - priepasti, čo je vlastne akási trhlina medzi myšlienkami, cez ktorú sa prechádza do iného (vyššieho) stavu bytia. Slovo Choronzon je skomoleninou slova Chronos - čas, ktorého vládcom bol či je grécky boh Kronos. Rímskym ekvivalentom Kronosa je/bol boh Saturn, podľa ktorého bola nazvaná istá planéta s prstencami. Choronzon dohliada na myšlienkový zmätok v "hlave", ktorý ani vedome nevnímame, a tento zmätok je základom pre svet, ktorý poznáme a v ktorom sa cítime "ako doma".

Panovník a meč
Pred palácom stál starý bradatý panovník oblečený do kovového rytierskeho brnenia. Mal na sebe krvavo-červený plášť. Panovník sa postavil pred čiernu skalu, do ktorej bol zapichnutý obrovský meč, ktorý doteraz nikto nikdy nedokázal vytiahnuť. Muž chytil meč do rúk a vybral ho štýlom, akoby to bola tá najjednoduchšia vec v univerze. Ľudia sa muža začali báť a začali pred ním vždy s krikom utekať kadeľahšie.

Slová ako závoj
Slová sú úžasná vyjadrovacia vec, ale sú zároveň lapačom pozornosti. Ako ľudia sme chytení v slovných interpretáciách. Slová sú záclona, cez ktorú nevidíme skutočnosť. Tá sa nachádza za slovami a vysvetleniami.

Brujovia
Bol som pozvaný stať sa členom komunity brujov, ktorí navonok vyzerajú ako bežní nenápadní ľudia. Brujo zvaný don Bambuľátor roznáša autom poštu. S klaviristom Azzyátorom, ktorý je tiež členom komunity, som donovi Bambuľátorovi naložil do auta poštové zásielky. Don Bambuľátor sa po chvíli vrátil, aby sme mu doplnili zásoby.

S Azzyátorom som vybehol do mesta. Myslel som, že kráča vedľa mňa, tak som mu začal niečo hovoriť, ale ako sa ukázalo, nebol to on, ale niekto druhý, kto bol vedľa mňa. Azzyátor kráčal záhadne predo mnou a pridal do kroku, takže som musel za ním utekať.

Keď sme sa vrátili do komunity, vyšli z ohrady dva veľké pekelné psy, ktoré sa po mne rozbehli. Jedna žena ich musela zahnať naspäť do ohrady.

Mal som podstúpiť očistný rituál v bahne. Na krku som mal zavesený prívesok s Luciferovým sigilom, ktorý som si musel dať dole. Prišiel som k jaskyni s bahnom, v ktorom ma už čakala čarodejnica, ktorá mala obrad viesť. V bahne plávalo aj akési veľké zviera, ktoré som nevidel, iba som počul, ako vydáva zvuky. Do bahna som mal vojsť úplne nahý. Začal som sa pred vstupom do jaskyne vyzliekať, ale akurát prechádzala okolo skupina cudzích ľudí, takže som sa snažil tváriť, že sa obliekam. Chcelo sa mi aj strašne močiť.

Nasledovala vízia, v ktorej čarodejnica ležala v posteli a snívala. Bola to tá, ktorá ma čakala v bahne. Videl som jej snové predstavy o tom, ako títo brujovia žijú. Tvoria niečo ako jednu veľkú famíliu.

NAVŠTÍV MAGICKÝ SVET FRATERA SAEPESA TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC!