Poviem tebe, Ó Vyvolenec takmer posadnutý tajomstvami, môj jadrný životný príbeh, vďaka ktorému som si uvedomil zmysel jedného starodávneho okultného faktu. Je to praktická ukážka aplikovania okultnej múdrosti v bežnom živote.
V roku MMXV po vašom letopočte som sa cez internetový bazár skontaktoval s jednou osobou, ktorá predávala istú okultnú knihu od francúzskeho mága Elifasa Léviho. Tú knihu som musel mať, takže som sa s ňou - s tridsaťdeväťročnou paničkou dohodol, že ju od nej kúpim, nech by stála čokoľvek (v rozumnej cenovej miere samozrejme). Panička nebývala ďaleko od mojej domoviny, takže som sa k nej vybral osobne, aby som božskú knihu čím skôr prevzal.
Naštartoval som kár a vyrazil na cestu. Pustil som si v mojom motorovom kočiari hudbu od britskej skupinky Led Zeppelin, ktorá ma sprevádzala celú cestu.
Asi po čase X som dorazil ku starému domu v štýle bydliska filmovej rodiny Addamsovcov, ktorý mohol mať aspoň sto rokov. Nebol však taký veľký, ale bizarnosť z neho len striekala. Dom sa nachádzal na okraji daného sídla. Tu panička, ktorá knihu predávala, bývala.
Zazvonil som na zvonček, ktorý pripomínal podobu hlavy démona Belzebuba. Zvonček začal zvoniť paradoxne ako anjelský chór. Zazvonil som trikrát po sebe, pričom som si predstavil, že tým evokujem svätú trojicu kresťanskú alias tajne luciferskú.
Po dvadsiatich sekundách mi prišla panička, ktorá knihu predávala, otvoriť. Mala biele vlasy a na sebe oblečené čierne šaty. Pomyslel som si, že som prišiel rovno na nejaký obetný rituál a táto panička je veľkňažka, ktorá ma tam nemilosrdne zapichne.
Pozvala ma ďalej. Zrejme sa chcela svojim strašidelným sídlom predo mnou pochváliť. Váhal som, či vkročiť za prah tohto očividne démonického sídla a nechať sa tam prípadne aj zmasakrovať za cenu získania Léviho knihy. Zvedavosť však vyhrala a odvážil som sa vstúpiť do paničkinho kráľovstva tajomstiev.
Za kovovými vstupnými dverami sa nachádzala akási uvítacia chodbová sieň. Na stenách siene viseli štyri obrazy, na ktorých boli vyobrazení ľudia, ktorých som nepoznal. Vyzerali byť vznešeného pôvodu, možno to bola nejaká významná pokrvná línia, s ktorou je panička spätá. Panička povedala, že nech počkám na chodbe, zatiaľ čo ona zbehne pre knihu.
V sieni sa okrem vstupných, respektíve výstupných dverí nachádzali ešte ďalšie tri dvere. Nad jednými z nich, ktoré sa nachádzali hneď napravo od vstupu, visela tabuľka a na nej bolo napísané toto: 'Ako všetky veci boli stvorené z jednej, prostredníctvom jednej, tak všetky veci zrodili sa z tejto jednej veci prispôsobením.' Na samotných dverách, ktoré vyzerali dosť starobylo, bol umiestnený nápis 'Smaragdová svätyňa'. Bol som tak zvedavý, čo sa nachádza za týmito dverami, že som ich nenápadne otvoril a vstúpil do miestnosti. Miestnosť nebola našťastie zamknutá.
Smaragdová svätyňa bola malá izba vo veľkosti asi štyri metre štvorcové a mala jedno okno. Na okennom ráme bolo položených niekoľko malých zelených smaragdov. Steny izby mali purpurovú farbu. Najzaujímavejšie na miestnosti však bolo, že podlaha i strop boli zrkadlové. To som ešte nikde nevidel. Oproti dverám, na druhom konci miestnosti, sa nachádzal pri stene čierny stĺpik a na ňom bola položená soška androgýna Bafometa, ktorý mal mužoženské telo, koziu hlavu a krídla a ktorý ukazoval pravou rukou ku stropu a ľavou k podlahe.
Postavil som sa zhruba do stredu miestnosti oproti Bafometovi a len tak z ničoho nič som urobil gesto rukami, aké robí aj bafometská soška. A ako som to spravil, pozrel som sa intuitívne hore na stropné zrkadlo. A v tom strope som videl sám seba a zrkadlový efekt, ako sa prepadávam do nekonečnosti, pretože aj na podlahe bolo zrkadlo a tie zrkadlá sa navzájom odrážali. Následne som sa pozrel na podlahu a opäť som videl sám seba v nekonečnej zrkadlovej slučke. V duchu sa mi vynorila okultná myšlienka, ktorá hovorí, že to, čo je hore, je ako to, čo je dole a to, čo je dole, je ako to, čo je hore. Inak povedané, ako hore, tak aj dole a naopak. Pri tomto zážitku som si uvedomil, že som to ja sám, kto je hore a zároveň dole. Že som nekonečnosťou a to, čo je hore i dole, je odrazom mňa samého. Svet "hore a dole" je mojou vlastnou ilúziou skrývajúcou sa za takzvanú dualitu. A že Bafomet - ten strašlivý okultný démon - je strážcom tohto poznania. Vďaka tejto nečakanej skúsenosti som sa Bafometovi blažene zasmial.
Nenápadne som opustil Smaragdovú svätyňu a vrátil sa na sieňovú chodbu. Vzápätí prišla panička a doniesla mi dopytovanú knihu. Zaplatil som za ňu, poďakoval sa za užitočné pozvanie a vyparil som sa naspäť do svojej domoviny. A odniesol som si so sebou "smaragdové" obohatenie ducha.
STAŇ SA ČÍTAVÝM SVEDKOM AUTOROVÝCH OSOBNÝCH SKÚSENOSTÍ TU.
---
Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.
KONIEC.
