Kniha vidín: Požierač duší (príbeh)

Šum mora a dotyk teplého vánku naposledy utešuje moje pozemské zmysly. Zrnká piesku pretekajú cez moje prsty ako presýpacie hodiny. Odpočítavajú dosiahnutie mojej blaženosti. V kvapke oceánu vidím celý vesmír.

Šťastný z tohto poznania, a zbavený šatu, majetku, peňazí a strachu zo seba sa vznášam vysoko nad hranicami ilúzie tohto sveta. Objímam pláž, telo našej Matky, ktorá nás zahŕňa neviditeľnou božskou láskou. Pohľadom smerom k oceánu zdravím Slnko, zdravím Lunu i anjelov večne poletujúcich na nebeskej sfére.

Pripravený splynúť s oceánom, vynorí sa morská žena krásna ako nebeská hviezda. Zakýva mi, kričí moje meno a volá ma k sebe v mene lásky. Vkročím do vody, z ktorej som sa zrodil, ktorá ma očisťuje a ktorá preniká každým pórom môjho tela.
Prichádzam k morskej žene, spoznávam v nej spriaznenú dušu, ktorú som celý život hľadal. Vezmem ženu do rúk, objímame sa, pretože patríme k sebe a spoločne bez strachu vchádzame do hlbín oceánu. Múdra žena drží moju ruku, usmeje sa na mňa a sprevádza ma magickou oceánskou záhradou.
Spoznávam Atlantídu i Lemúriu, cítim prítomnosť tisícich mŕtvych duší, ktoré tu zanechali otlačky svojich životov, vidím minulosť, prítomnosť i budúcnosť v jednom jedinom okamihu života a smrti.
Nebo sa zamračí. Nad oceánom majestátne letí monumentálny orol s ohnivým dychom nasledovaný štyrmi čiernymi supmi. Orol vletí do oceánu a pláva smerom ku mne, zatiaľ čo supy krúžia nad hladinou vody a čakajú na svojho ponoreného vtáčieho vládcu. Má hrozivé zlaté oči uprené na mňa, vrhá sa na moje telo svojimi znetvorenými pazúrmi, chytí ho a ťahá von z oceánu. Ale energia, ktorú lovil, mu už unikla, a tak orlovo zlovestné zvolanie označuje jeho prehru. Hodí bezcennú mršinu svojim sluhom, rovnako bezvýznamným ako prázdne telo.
Nasledujem priateľských svetelných duchov a opúšťam galaxiu stráženú hrôzostrašným orlom a jeho zlomyseľnými otrokmi.

VSTÚP DO RÍŠE KNIHY VIDÍN TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.