Kniha vidín: Zvrhlík Jay (poviedka pre sodomizovaných zapredancov)

Poviedka rozpráva príbeh o hudobnej skupine, na ktorej si sláva vybrala svoju daň. Miestami sa zvrháva do obskúrností, pretože hudobný priemysel nie je veľmi nevinný. Ba práve naopak.

Vitajte vo svete, v ktorom si diabol mastí kládu, aby si mohol zgustnúť na vašej zapredanej duši.
 

Časť prvá - hudobná genéza

Stručne k mojej (ne)bohatej hudobnej histórii. Keď som bol menší, hudba ma moc nezaujímala. Matka ma donútila navštevovať umeleckú školu, kde som sa učil hrať na klavír. Jeden rok som preskočil, pretože mi učiteľ povedal, že mám mimoriadny talent a zvládnem výučbu rýchlejšie ako ostatní študenti. Interpretoval som klasickú hudbu skladateľov ako Beethoven, Mozart, Bach, Chopin, Liszt, Rachmaninov, Ravel a podobne. Týchto ľudí som síce obdivoval, ale akosi ma nebralo hrať ich skladby. Zahral by ich každý priemerný žiak, ktorý by dlhšie cvičil. V podstate by ich zahrala aj opica, ak by ste ju k tomu donútili. Chcem tým povedať, že ma nebavilo byť len ďalšou kópiou, ktorá hrá hudbu niekoho iného. A tak som pár rokov nezáživne prechádzal umeleckou školou.
Ako štrnásťročný som sa dostal k hudbe metalovej skupiny Metallica, konkrétne k albumu Master Of Puppets. Tento moment navždy zmenil môj život, teda hlavne moje hudobné smerovanie. Keď som začal aranžovať hudbu tejto skupiny pre klavír a hrať ju učiteľom na umeleckej škole, hnevali sa a zakázali mi ju pred nimi hrávať, pretože ju tí sráči nepovažovali za umenie.
Učil som sa doma hrať na gitaru, najskôr na akustickú, potom som prešiel na elektriku. Na škole som už dlho nevydržal a ešte pred ukončením štúdia som odišiel. To bolo v deväťdesiatych rokoch.
Začal som si zháňať nahrávky všemožnej metalovej hudby. Prešiel som si obdobím thrash metalu, heavy metalu, nu-metalu, hard rocku, ale najdôležitejší moment bol, keď som si vypočul v jednom londýnskom hudobnom obchode progresívny rock a progresívny metal. Tieto žánre sú úzko spojené s psychedelickou rockovou scénou, vlastne na ňu istým spôsobom nadväzujú, takže som sa stal milovníkom psychedélie a progresívnej hudby. Objavil som klenot v podobe "Seržanta Peppera" od The Beatles a "Temnej strany Mesiaca" od Pink Floyd. Tieto dva albumy majú pre mňa mimoriadne vysokú umeleckú hodnotu.
Ako sedemnásťročný som začal hrávať v londýnskej skupine menom Dark Orgasmic Diamond. Hrali sme hard rock s progresívnymi a psychedelickými prvkami a prerobené covery od Led Zeppelin, AC/DC či Black Sabbath. Obsluhoval som gitaru a sem-tam aj kláves. Nahrali sme v štúdiu demo, ktoré sa šírilo medzi undergroundovými rockovými fanúšikmi rýchlosťou blesku. Bol som na neho veľmi pyšný, pretože odrážalo všetko to, čo som na hudbe miloval. Zohnali sme si manažéra a ten nám zabezpečil malé turné po Veľkej Británii. Boli sme mladí šulini, ktorí si naplno užívali muziku. Z finančného hľadiska sme na tom boli biedne a peniaze, ktoré sme z koncertov a z predaja dema zarobili, nám vystačili dočasne akurát tak na stravu a na benzín.
Zohnal som si brigádu na benzínovej pumpe, aby som si mohol kúpiť lepšiu gitaru i zosilňovač. Na naše koncerty chodili aj významnejší promotéri a pozývali nás na vystúpenia, v ktorých sme robili predkapelu iným známejším kapelám. Pribúdalo fanúšikov a hlavne fanúšičiek, ktoré sa tlačili dopredu a pozerali na nás s túžobným pohľadom. Som si istý, že veľa dievčat vlhlo a striekalo priamo pod pódiom.
V hudobných kruhoch som si urobil dobré meno. Spoznal som množstvo hudobných manažérov, promotérov a hudobných vydavateľov. Chystali sme sa natočiť náš prvý album, ale skupina sa nakoniec rozpadla z osobných dôvodov. Už nám to medzi sebou neklapalo ako predtým.
Potom som vystriedal niekoľko rockových skupín, ktoré za moc nestáli, ale aspoň som sa vďaka nim uživil a zlepšoval v hraní. Skladal som svoje vlastné veci, ktoré som si schovával do šuflíka, zaznamenával si ich na telefón, upravoval a napaľoval na cd. Robil som si zbierky nápadov, či už hudby, kresieb, textov či myšlienok. Bolo ich tak veľa, že som bol pripravený založiť a presadiť svoju vlastnú skupinu. Tak som išiel za tým a dal do toho maximum úsilia.
 

Časť druhá - análny exitus

O pár rokov neskôr... Práve sme odohrali koncert v Los Angelskom klube Devil’s Dick (Diablov vták). Bol úplne vypredaný. Sedíme v šatni a tešíme sa z výborne odohratého koncertu. Pred tromi rokmi som spolu s Curtom, Sidom a Gonzom založil skupinu Cosmic Novadreams. Curt bol chalan s dlhými čiernymi kučeravými vlasmi, ktorého som prvý krát stretol v jednom striptízovom klube. Mal na sebe parádne tričko s Jimi Hendrixom. Hneď som vedel, že hudba mu nebude cudzia. Dali sme sa do reči. Hovoril mi, že hrá na basgitaru a hľadá kapelu, v ktorej by sa mohol realizovať. Pri rozhovore o našich hudobných záujmoch sme vypili každý asi desať panákov absintu a nejaké pivá. Curt dával striptérkam falošné peniaze za výstrih preto, aby si mohol ošahať ich cecky. Nakoniec mu na jeho žartík prišli a vyhodili ho z klubu. Dohodli sme sa, že si zavoláme a preberieme nápad na založenie kapely. Sida som stretol, približne v tom istom čase ako Curta, na jednom koncerte neznámej dievčenskej rockovej kapely menom Bitches Suck Ducks (Štetky fajčia kačice). Bol na tripe. Prišiel za mnou, povedal mi, že som Ježiš (pretože tak vyzerám) a začal mi rozprávať nejaké biblické sračky o tom, že som Vyvolený, ktorý ho musí spasiť a že keď ma ukrižujú, nechá sa ukrižovať so mnou. Ten chlapík mi prišiel ako zaujímavý človek, bol veľmi nevšedný, vtipný a originálny. Rozprával mi, ako hral v rôznych amatérskych kapelách, v ktorých preberal členom kapiel priateľky a natáčal s nimi krátke pornofilmy. Preto ho z každej vyhodili. Jeho obľúbeným nástrojom je gitara značky Gibson Tits 5.0. Spriatelili sme sa a navrhol som mu, že založíme kapelu a že som už našiel jedného potenciálneho člena (Curta). Sid vravel, že pozná vynikajúceho bubeníka, ktorého všetci volajú Dr. Gonzo, pretože pripomína herca Benicia Del Torra vo filme Strach a hnus v Las Vegas. Stretli sme sa všetci štyria v bare 47 Anos a oficiálne sme založili skupinu Cosmic Novadreams. Zrealizovali sme moje nevyužité hudobné nápady, na ktorých sme postavili ucelené psychedelické skladby. Manažéra nám začal robiť bývalý manažér kapely Dark Orgasmic Diamond, ktorému som dôveroval. Koncertovali sme po celom Anglicku, kde si náš všimlo vydavateľstvo Fallon Records, pobočka labelu EMI. Podpísali sme s nimi takzvanú krvavú zmluvu - vlastnou krvou, ktorá nám zabezpečí slávu po celom svete a peňazí toľko, že po prerazení skupiny nebudeme musieť do konca života makať. Na konci zmluvy bola vsunutá vtipná hláška "vaše duše patria nám" a za tým diabolský smajlík. Zabezpečili nám tím ľudí, ktorí nás sprevádzajú na cestách. Nahrali sme prvý album, ktorý vyvolal šialenstvo medzi ľuďmi. Vďaka dobrému promu sa k nám dostalo mnoho ľudí a začali sme koncertovať po celom svete. Nahrali sme potom v krátkej dobe dva ešte úspešnejšie albumy a koncerty boli úplne natrieskané. Najradšej mám Los Angeles. V Devil’s Dick sme tentoraz hrali skoro dve hodiny. Bolo tam viac fanyniek ako samčích fanúšikov. Keď som stál na kraji pódia, jedno dievča z publika ma chytilo za rozkrok. Okamžite sa mi postavil a gitara v páse sa nadvihla o päť centimetrov. Dal som si aj pätnásťminútové gitarové sólo zvané Black Summer, White Mountain. Koncert sme zakončili tromi prídavkami. Po koncertoch k nám roadie menom Jay privádza najlepšie ženské, aké sa na šou ukážu. Jay nám okrem zháňania dievčat a kuriev robí bedňáka, občasného fotografa a súkromného filmára, spisovateľa histórie skupiny, niekedy aj piateho člena hrajúceho na saxofón, pomocného manažéra a napokon aj skvelého spoločníka. Niekedy si z nás vystrelí a namiesto ženských nám zoženie kopu "dokonalých" transsexuálov, ktorí sú od žien nerozoznateľní. Raz som vysúložil tri (troch) naraz a po šukačke zmenili naschvál svoj hlasový "ženský" soprán na mužský barytón, aby mi dali najavo, že nie sú tak celkom zástupcami ženského pohlavia. Pripadal som si ako totálny chlapojeb. My Jaya zato opíjame do nepríčetnosti a podsúvame mu tie najškaredšie kusy, aké existujú. Raz, úplne na mol, vyšukal jednu starú rockovú babičku, ktorá bývala v 60-tych rokoch známou groupie. Osprchovali sme sa, pretiahli pár holčičiek v šatni a vydali sa na párty do klubu Their Satanic Majesties Club, ktorý je neďaleko klubu Devil’s Dick. Párty nám zaobstarával Jay. Na jeho súkromných večierkoch museli mať všetci masky a plášte vrátane čašníkov, podobne ako vo filme Eyes Wide Shut. Mal som na tvári jastrabiu masku egyptského boha Hora a dlhý čierny sudcovský talár. Drogy a alkohol nám tu podávali ako najbežnejšie občerstvenie. V istom okamihu sa večierok zvrhol na obrovské orgie, kedy súložil každý s každým. Bola akurát Valpuržina noc, takže to pripomínalo čarodejnícky sabat, oslavu plodnosti. Rozlúčil som sa so Sidom, Curtom a Gonzom a okolo druhej hodiny v noci som sa vydal do svojho apartmánu. Zmohla ma únava a potreboval som si konečne v kľude odpočinúť. Priamo pred mojou izbou sa nachádzal bazén, takže som si dal ešte nahú nočnú kúpeľ. Nikde nebolo ani živej duše. Voda bola celkom teplá, takú mám najradšej. Ako si tak plávam, zrazu sa v bazéne vytvorí vodný vír, ktorý ma začne sťahovať dolu. Nestíham sa chytiť okraju bazéna a vír ma celého vcucne. Som chytený v nejakom energetickom kanály, ktorý má prenesie do vesmíru a cestujem rýchlosťou svetla preč zo Zeme cez slnečnú sústavu. Blížim sa ku Saturnu, respektíve k jednému z jeho mesiacov, ktorý pripomína Lucasovu "Hviezdu smrti". Portál ma prenesie na Saturnov Mesiac Mimas. Ku môjmu udiveniu je tu vytvorená atmosféra a vesmírne základne. Ocitám sa na mieste, ktoré pripomína veľký obradný priestor, okolo ktorého sú rozmiestnené čierne megality s neznámou okultnou symbolikou. Ležím na rituálnom obetnom kameni a ruky a nohy mám spútané energetickými reťazami. Všade okolo mňa stoja tmavočervení démoni s rohmi, chvostami a postavenými falusmi a nahé plačúce zakrvavené pozemské ženy, ktoré sú zrejme používané na uspokojovanie potrieb démonov. Náhle sa démoni začnú so ženami páriť a ja vidím, ako sa vzniknutá sexuálna energia zhmotňuje do žltých dymových štruktúr, ktoré prúdia na Saturn. Predo mnou sa objaví postava v červenom plášti a s maskou démona Bafometa. Postava povie okultnú formulku a dá si dole masku. To je Jay! Pýtam sa ho, čo sa to vlastne deje!? Jay mi prezradí, že keď hudobná skupina uzavrie zmluvu s niektorým veľmi významným vydavateľstvom ovládaným tajnými spoločnosťami, musí vždy niečo ponúknuť ako protihodnotu ku svojej sláve a bohatstvu. Je to ľudská obeta. Až teraz mi došlo, že ten záverečný výrok o dušiach na zmluve nebol vtip. Tajné spoločenstvo sa rozhodlo, že ma obetuje v časoch najväčšej slávy skupiny, kedy zomriem na vrchole úspechu a budem ľuďmi posmrtne uctievaný na dosť dlhú dobu. Moja duša ale patrí Saturnu. Jay je členom pokrvnej satanistickej línie ovládanej Saturnom. Jeho pravé meno je Jacob Rothdeak. Má stojedenásť rokov a vďaka mágii si udržiava vzhľad príťažlivého mladíka. Robí hudobným skupinám člena tímu a tajne zabezpečuje obetovávanie vyvolených členov hudobných skupín. Postaral sa aj o obetnú smrť bluesového gitaristu Roberta Johnsona, ktorý zapredal na istej križovatke svoju dušu Saturnu. Po tomto objasnení si Jay chytí do rúk vtáka, začne masturbovať a odriekavať okultné magické formulky. Démoni stojaci vedľa mňa mi roztiahnu nohy a Jay zasunie svoj penis do môjho malého análneho otvoru. Jazdí v mojej prdelke sem a tam a vznikajúca energia prúdi ku Saturnu. Jay sa chystá vyvrcholiť. Vytiahne z vrecka obetný nôž a v momente orgazmu mi ho vrazí priamo do srdca. Zomieram v najväčšej rozkoši svojho života. Posledné čo počujem, je Jayov úchylný výkrik, ktorý museli počuť aj na Zemi.

VSTÚP DO RÍŠE KNIHY VIDÍN TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.