Kniha vidín: Psychedelická apokalypsa (poviedka pre puritánskych pôžitkárov)

Upozornenie: obsah tejto neškodnej poviedky je miestami nevhodný pre osoby mladšie ako štrnásť a pol roka!!!

Ja: Počuj Jay, nepôjdeme dnes večer na Davea Ikesona? Má koncert v klube Octopussy Paradise.
Jay: Kto je Dave Ikeson?
Ja: To je jeden psychedelický hudobník, spevák, gitarista, maliar a básnik, ktorý sa zbláznil. Hrával v skupine Jackass Dunns, ale vyhodili ho pred dvomi rokmi. Ja ho poznám už pár rokov a je to môj veľký vzor.
Jay: Je dobrý? Prečo ho vyhodili zo skupiny?
Ja: No podľa mňa je fantastický. Vyhodili ho, pretože bral príliš veľa LSD, trávy a rôznych iných drog a nezvládal to už. Na posledných koncertoch s Jackass Dunns už iba stál na pódiu, rozladil si gitaru a brnkal nekoordinovane cez všetky struny. Tak zle na tom bol. Istú dobu sa s ním nedalo ani rozprávať, pretože buď vôbec neodpovedal, iba sa priblblo usmieval, alebo povedal nejakú záhadnú somarinu, ktorej nikto nerozumel. V poslednej dobe som o ňom nepočul nič, tak som zvedavý, ako na tom je a ako odohrá vystúpenie.
Jay: Znie to zaujímavo, ale neviem no.
Ja: Ale no tak poď, dáme si hríby, zatancuješ si a užijeme si to. Bude to čistý psychedelický nárez, určite sa ti to bude páčiť! Dave je undergroundová legenda!
Jay: Tak dobre teda, presvedčil si ma.
Ja: Skvelé! Prídem k tebe o deviatej, dáme si hríbiky a pôjdeme tam. Večer radšej nič nejedz, aby si si zbytočne nepokazil trip.
Jay: Oukej, platí.

Večer som prišiel k Jayovi, ktorý práve dopozeral fekálne porno. Neskutočné, na čom ten chlapec ulietava. Okrem toho, že pri tom často masturbuje, sa na tom aj strašne zabáva. Síce proti pornu nič nemám, ale fekál je trochu moc. Už bol našťastie hotový, takže som nemusel pred dverami čakať, kým sa na svojom obľúbenom fekálporne uspokojí. Dali sme si každý jedno pivo. No nebolo to obyčajné pivo. Jay rozdrvil psilocybínové hubičky, uvaril ich spolu s krvou svojej siamskej mačky, ktorá sa volá Lucifer a produkt nalial do piva značky "Sex Sex Sex". Kombinácia týchto látok bola dostatočne silná na to, aby človek navštevoval iné dimenzie niekoľko hodín. Počúvali sme Velvet Underground a ja som Jayovi rozprával nejaké legendárne historky o Daveovi Ikesonovi. Napríklad keď Dave zničil basgitaristovi z Jackass Dunns basový aparát, pretože si myslel, že ho chce ten aparát zabiť. Alebo ako chcel Dave na ulici pred kinom Cinema Star zmlátiť jednu babičku, pretože bol presvedčený o tom, že tá nemohúca stará pani ho chce znásilniť. Jay sa na tom smial ako šialený, pretože má takéto abnormálne historky veľmi rád. Keď sme dopili pivo, zatiaľ nám hríby neúčinkovali, tie zapíšu asi hodinu po konzumácii, tak sme sa vydali do klubu, kde má hrať môj pomätený hrdina Dave. Šli sme metrom na ulicu Monkey Obama Street, kde sme prestúpili. Jay si vo vlaku tak strašne nahlas prdol, že všetci prísediaci sa okamžite premiestnili do druhého vagónu. Jay dostal záchvat smiechu. Ja som bol na to zvyknutý, takže som to bral ako normálnu súčasť jeho verejných rituálov (alebo skôr riťuálov). Už som trochu cítil, že huby začínajú pôsobiť, ale zatiaľ len veľmi slabo. Po polhodinovom cestovaní sme konečne dorazili do cieľovej lokality v Harem Avenue. Vošli sme do poloprázdneho klubu, kde čakalo niekoľko Ikesonových oddaných fanúšikov skandujúcich Daveovo meno. Išiel som s Jayom za bar, dali sme si panáka absintu a tešili sa na jedinečné psychedelické vystúpenie. Po chvíli vyšiel Dave so svojimi tromi spoluhráčmi na pódium a spustili prvú skladbu s názvom Astronomická Domina. Dave kapelu ani nepredstavil a rovno začal hrať túto halucinovanú hudobnú smršť, ktorú zložil po jednom svojom kozmickom tripe. Fanúšikovia sa dostali do extázy. Skupina mala na pódiu zapojené osvetlenie so stroboskopickým efektom a projektor, ktorý premietal väčšinou krátkometrážne filmy Andyho Warhola a Jean-Luca Godarda. Začalo mi to už poriadne šľapať a Jayovi tiež. Ten sa začal vlniť ako hadia tanečnica a prechádzal si rukou po rozkroku ako lacná štetka upútavajúca pozornosť nadržaných sociopatov. Dave vyzeral byť pekne mimo, v podstate stál na pódiu ako keby bol naprogramovaný a pohyboval sa len málokedy. Ale hral skvelo. Bolo to úžasne hypnotické. Prebiehali mi pritom v hlave úvahy a myšlienky týkajúce sa jeho postoja k umeniu. Dave Ikeson popravde nie je jeden z tých čuráčikov, ktorí sa strkajú fanúšikom do riti a prosia o to, aby boli uctievaní ako božské modly. Už keď bol frontmanom kapely Jackass Dunns, bol skromný a mimoriadne talentovaný. Rád maľoval a písal básne, ktoré potom zhudobňoval. A popritom bral toľko drog, že je zázrak, že ešte vôbec žije. Istý čas strávil aj v Mexiku u mexických šamanov. Tam si otváral vedomie do takej miery, že sa jeho ego často rozpúšťalo a on splýval so samotným vesmírom. Po nahratí prvého albumu s Jackass Dunns začal mať psychické problémy, zrejme vyvolané nejakou dávnou traumou z detstva a jeho osobnosť sa začala rozpadávať. Komercia ho taktiež ničila. Síce ho sláva veľmi lákala, ale najdôležitejšiu vec, ktorú chcel robiť, bolo umenie neznehodnotené záujmami nahrávacích spoločností, ktoré bažili hlavne po zisku a po presadzovaní svojich sebeckých záujmov. Nahrávacia spoločnosť a členovia kapely na neho tlačili, aby skladal a nahrával komerčné fláky, čo on neznášal, a k tomu ešte prebudené detské traumy a drogy... Neuniesol to. Po vyhodení zo skupiny ho jeho najbližší priatelia presvedčili, aby sa dal na sólovú dráhu, kde bude mať väčšiu slobodu a sám bude rozhodovať, čo hrať a čo nie. Dave s tým nakoniec súhlasil, aj keď bolo ťažké pochopiť, čo sa v jeho hlave odohráva a čo vlastne chce. Možno to ani nechcel urobiť, ale vďaka svojej neurčitej zmätenosti do toho išiel. Ktovie. Nová nahrávacia spoločnosť mu urobila po chuti, pretože si zrejme vážila jeho umelecký prínos. Uvedomil som si, že si takýchto umelcov cením najviac a ich prínos pre svet je absolútne zásadný. Bez nich by bol svet strašne prázdny a obyčajný. Potešil som sa, že môžem aspoň raz v živote uvidieť Davea Ikesona naživo a osobne oceniť jeho umelecké kvality. Prešlo asi dvadsať minút koncertu a ja som už začal mať vizuálne a sluchové halucinácie. Hudbu som počul trojrozmerne a všetko sa jemne vlnilo a tancovalo. Jay sa váľal na podlahe, obchytkával sa a príležitostne si obnažoval svoje prirodzenie. Prišlo mi to tak komické, že som sa rozrehotal na celý klub ako totálny psychopat. Dotackal som sa priamo pred Davea a dlho som sledoval, ako hrá na gitare. Práve hrali tridsaťminútovú improvizovanú skladbu s názvom Atropine Eden, ktorá účinky hríbov ešte zosilňovala. Pozrel som sa do Daveových čiernych očí, ktoré naznačovali, že Dave si pred koncertom dal slušnú dávku psychedelík. Zrazu som započul jeho hlas. Ale Dave ústa neotváral. Nadviazal so mnou telepatickú komunikáciu. To, čo mi práve zdelil bolo, že náš svet ovládajú vesmírne jaštery. Považoval som to za jeden z jeho šialených prejavov. Telepaticky mi povedal, že sa mám pozrieť okolo seba a niektorých z nich uvidím. Obzrel som sa a uvidel som, ako niekoľko návštevníkov klubu vyzeralo ako poloľudské a poloreptiliánske monštrum s obrovskými genitáliami. Chcel som to povedať Jayovi, ale ten niekam zmizol. Asi šiel na záchod alebo niekam von. Nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Dave ma pekne zmagoril. Pokračoval a ďalej mi prezradil, že jaštery skrývajúce sa za ľudskú podobu tajne riadia všetky naše vlády, majú pod kontrolou celý spoločenský systém, majú neukojiteľný sexuálny apetít a chcú vyvolať tretiu svetovú vojnu, aby zredukovali premnožené obyvateľstvo a ospravedlnili ďalšie kroky pre prijatie totalitného diktátorského režimu. Údajne dnes o polnoci majú Rusi vypustiť atómovú bombu a má sa začať celosvetový konflikt s katastrofálnymi následkami. Blížila sa polnoc a ja som spanikáril. Spýtal som sa ho myšlienkovo, odkiaľ to vie. Povedal, že mu to prezradil vesmír v čase, keď bol v Mexiku. Vyšiel som celý prepotený a vystrašený pred klub a uvidel som v pozadí atómový hríb, ktorého žiara sa rýchlo približovala. Už som si ani nedal námahu sa niekam rýchlo schovať, iba som sa prizeral, ako sa ku mne blíži nukleárne svetlo a zmetie ma z povrchu zemského. Svetlo už bolo pri mne a celého ma pohltilo. Zrazu som sa prebudil doma vo svojej posteli o druhej hodine poobede na zvonenie telefónu. Zdvihol som ho. Bol to Jay, ktorý sa ma spýtal, kam som včera o polnoci zmizol a či by sme sa nestretli a nepokecali o včerajšku. Nič som si z času, čo sa odohralo po polnoci nepamätal, takže sme sa dohodli, že Jay príde ku mne a porozprávame si zážitky. Pravdepodobne som z nukleárneho hubičkového výletu zostal v šoku a nejakým spôsobom som sa dopravil domov. Takýto mocný trip som ešte nezažil a rozmýšľal som nad tým, že si už psychedeliká v živote nedám, pretože skončím ako Dave a budem telepaticky namotávať ľudí na jašterské zvrhlosti. Najedol som sa, uľavil si na záchode a zapol poobedné televízne správy. Akurát hlásili, že Rusko včera o polnoci vypustilo atómovú bombu na jedno mesto vzdialené asi tisíc kilometrov od nás. Počul som klopanie. Otvorím dvere a stojí tam Jay, ktorý vyzerá ako nadržaný vesmírny jašter s gigantickým vtákom.

VSTÚP DO RÍŠE KNIHY VIDÍN TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.