Pojednanie o nepochopenej nekonečnosti

Mnoho ľudí si musí vravieť, že tento svet je úplné šialenstvo. A majú pravdu. Ale prečo to tak vlastne je? Nemuselo by to tak vôbec byť, ak by sme chceli.

Nedávno som mal veľmi silný zážitok zmeneného stavu vedomia, pri ktorom som sa dostal k otázke, čo je to svet a prečo je taký, aký je. A ako som sa toto v duchu sám seba spýtal, dostal som túto odpoveď: 'Svet je taký, aký je, pretože si si ho ty sám vytvoril. Ten svet si ty sám. Je to tvoj vlastný odraz, len si o tom nevedel.' Tento svet sme my sami. Všetko "dobré" aj "zlé", čo sa nám deje, sme si vybrali sami. Zvolili sme si to. Aby sme to mohli zmeniť, musíme to pochopiť. Musíme porozumieť tomu, že tým "Veľkým architektom vesmíru" sme my. Nie je to sila mimo nás. Iba si myslíme, že je to niekde tam vonku, a v tom spočíva ten 'podvod'.

Podvod nastal vtedy, keď sme uverili tomu, že sme oddelení. Že sme ego, ktoré sa stotožnilo so svojou rolou a že ju musí brať vážne. Čím vážnejšie sa človek berie, tým je oddelenejší od zdroja vedomia. Ten, kto je oddelený, hľadá zmysel života mimo seba. Je to ten najgeniálnejší chyták, aký môže existovať. Boha hľadáme tam vonku, a pritom sme to my sami. Boh, ktorého sme našli mimo nás, je ten krutý klaun, žartikár, ktorý sa nám vysmieva. Je to naše nevedomie, ktoré s nami hrá veľmi zákernú hru. Je to pán oddelenia, ktorý má nad tými oddelenými absolútnu moc. Pretože na tú hru skočili. Podviedli sami seba.

Dualita je rozpor. Je to boj dvoch protikladov, ktoré sa nikdy nezhodnú. V dualitnom svete budú protiklady proti sebe vždy bojovať. Je to nekonečný boj, ktorý nemá víťaza. Dualita je rozpor v nás samých. Čím väčší je rozpor v nás, tým sme odpojenejší od jednoty. Od nepomenovateľného zdroja, z ktorého vychádzajú všetky možnosti. Každý, kto si zvolil prežívať svet duality, musí raz dospieť k tomu, že to bola iba skúška. Hra, ktorú treba prehliadnuť. Ak ju prehliadneš, môžeš sa zasmiať sám sebe a povedať si, že si to pochopil.

Brať sa vážne je tá najbláznivejšia vec, aká ma kedy pobavila. Byť vážny je voľba, ktorá má kruté následky. Je to voľba vnímania, ktorá má svoju svetlú i temnú stránku. Brať sa vážne znamená upadnúť do sveta duality - dvojakosti.

Zasmiať sa sám sebe a zbaviť sa sebadôležitosti znamená dostať sa do rovnováhy. Rovnováha je cestou ku zdroju. Rovnováhu dosiahneš, ak vedome pochopíš, že všetko je jedno nekonečné vedomie, ktoré zažíva samé seba. Že všetci tí ľudia, veci, bytosti, strach, zlo, temnota, múdrosť, hlúposť, šialenosť, bláznovstvo a tak ďalej si ty sám. Nepriateľa, ktorý ti hádže klacky pod nohy, si vytváraš ty sám vďaka svojej nevedomosti o skutočnej podstate seba samého. Čím viac ľudí toto pochopí, tým bude svet krajším miestom na prežívanie životnej skúsenosti, ktorá je darom. Darom, ktorý môžeme využívať.

Keď sa konečne staneme jedným "neoddeleným" vedomím, staneme sa 'čarodejníkmi', ktorí si budú môcť vytvoriť ten najkrajší svet, aký môže existovať. A tá voľba stále spí v nás samých a treba ju prebudiť.

ĎALŠIE POJEDNANIA NÁJDEŠ TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.