Liber Mage & Psychonaut: Džamba, dualita a nekonečné vedomie

Pri psychonautickej skúsenosti, ktorú v článku čo najpodrobnejšie opisujem, mi svet dával iný význam ako zvyčajne. Dostal som sa do konfrontácie s pojmom "diabol", ktorý som vnímal z nového uhla pohľadu.

Musel som vykonať ďalšie spresňovanie pohľadu na to, čo všeobecne voláme svet. Rád by som upozornil, že to, čo som pri zážitku zmeneného stavu vedomia videl, je moja pravda. Môj "vhľad" popisuje zážitok ohľadom môjho chápania duality a nekonečného vedomia zažívajúceho samého seba cez takzvaného dvojníka. Tento text pochopí najlepšie iba ten, čo zažil to čo ja. Iba vtedy bude pochopenie tohto textu zo strany ostatných úplné. Preto nemôžem zaručiť, že to každému bude dávať zmysel, pokiaľ to nezažil na vlastnej koži.

Deň Afrodity. Tarotová karta dňa: Hole III. Kód dňa: 71022042.

Na lávovom pobreží stál majestátne oblečený muž, ktorý sa opieral o drevenú hoľu zapichnutú do zeme. Po bokoch muža boli zapichnuté do zeme ďalšie dve hole. Muž sa pozeral na druhý breh lávovej rieky. Nebesia mali žeravú farbu. Muž bol pánom úspechu, dobrých vyhliadok na budúcnosť, silného postavenia. Jeho zámerom je prekonať lávovú rieku tečúcu do dualitného inferna a získať nové obzory.

Cesta k prehĺbeniu pochopenia vedomia začala pod vplyvom magickej rastliny džamba, ktorú som si v kozmickej hre vymyslel, v poslednej hodine Marsu Afroditinho dňa. Nástup účinkov tejto medicínky bol okamžitý. Ľahol som si nenápadne do hniezda. Vonku bola tma a na oblohe svietil ubúdajúci Mesiac. Vo svätyni sa rozliehala psychedelická hudba od britskej progrockovej kapely Porcupine Tree, a to konkrétne bootleg Voyage 34, Metanoia a nejaké staršie psychedelické albumové skladby.

Zmena stavu vedomia sa diala s narastajúcim strachom. Najskôr som sa začal hroziť toho, aká som v bežnom živote obmedzená bytosť. V podstate malé obmedzené ego, ktoré je ustráchané až až. A tu som sa dostal k traumatickým udalostiam s Adamom a Evou, ktorých som riešil aj pri iných psychonautických zážitkoch. Videl som, aké svinstvo som napáchal pri nich a ako som tak vedome poklesol. A že to bola životná chyba, ktorá sa ťažko napravuje a ktorú som nezvládol ustáť. Veľmi som sa im v duchu ospravedlňoval. Snažil som sa na nich čo najviac vedome napojiť a povedať im, ako ma to mrzí. Videl som ešte rôzne svoje traumy, ktoré som v živote stále nespracoval. Pociťoval som silnejúci pálivý pocit v lebke. Moje doterajšie reakcie voči svetu sa mi zdali byť nepochopiteľné. Ubližovať druhým znamená ubližovať samému sebe. Rinuli sa mi slzy do očí, najmä kvôli konfliktu s Adamom a Evou. Musel som si kvôli svojej imbecilite aj poplakať. Lietali mi hlavou myšlienky o predstave smrti ako akejsi hybnej sily.

Svet som zrazu videl v rámci akéhosi bodu pozornosti, ktorý sám seba zažíva. Videl som, že každý človek zažíva nekonečnú skúsenosť jedného a toho istého vedomia. Nielen človek, ale že úplne všetko zažíva skúsenosť tohto vedomia. Začalo ma extrémne páliť pohlavné energetické centrum a tretie oko s korunnou čakrou. Cítil som aj prúdiť jemný energetický prúd v chrbtici. Strachy mnou však miestami stále lomcovali ako o život. Uvedomil som si, že strach predstavuje nepochopenie samého seba. Prijal som teda strach, ktorý je prekážkou vnímania sveta v jeho nekonečnej kráse, a stav začal naberať silné obrátky. Strach ma postupne opustil.

Stal som sa vesmírom. Vedomie som videl ako nekonečnosť, ako všetky možnosti, ktoré existujú. Vedomie zažíva samé seba prostredníctvom toho, čo nazývame svet. My všetci sme jednotou, vedomím, a zažívame seba nielen ako ľudské bytosti, ale aj všetko okolo nás, len si to neuvedomujeme. Keď sa pozrieme do zrkadla, vidíme prejav celého sveta. Svet je našim odrazom. Odraz je dvojníkom - diablom. Slovo diabol sa spája s pojmom dvojník. Diabol je svet. Preto je pochopiteľné, že s diablom sa spája nespočetná symbolika. Vďaka diablovi zažívame svet duality. My sami sme diablom, dvojníkom nás samých. Čím viac sa bojíme, tým je nám svet odcudzenejší a je pre nás zdanlivo stále väčším nebezpečím. Vtedy diabol, ktorého sa bojíme, získava svoju moc. Keď pochopíme, že my sami sme tým, čo voláme diabol, môžeme svet zmeniť. Svet je potom skutočne v našich rukách.

Napadli mi myšlienky na diabla Saturna, pána duality, ktorý sa má dobre vďaka tejto súčasnej skúsenosti vedomia. Saturn je predstaviteľom duality, jej zhmotneným odrazom, našim odrazom. Máme moc prispôsobiť si skúsenosť vedomia podľa seba, podľa svojich predstáv. Predstavy nemajú konca. My si svet kazíme, pretože sme v moci duality, ktorú riadi diabol, akési naše nevedomie. Načo si svet kaziť, keď ho môžeme v jednom jedinom okamžiku zmeniť k lepšiemu?

Prišla mi na um myšlienka toltéckeho čarodejníka dona Juana Matusa, že bojovník musí vziať zodpovednosť za svoj život. Začalo mi to dávať zmysel. Pretože my ako nekonečné vedomie zaživajúce samé seba tvoríme svet a sme zodpovední za to, v akom stave svet bude. Byť zodpovedný znamená zažívať sám v seba v najvyššom možnom uvedomení, teda chápať, že sme všetkým. Byť si vedomý toho, že odraz je zároveň originál, a že tieto dve veci sú navzájom prepojené.

V istým momentoch vhľadov do vedomia som myslel, že "vyletím z kože". Extáza bola jedinečná a nepopísateľná, preto je nutné ju zažiť. Dotýkal som sa uvedomenia si nekonečnej lásky. Nekonečná láska je výrazom najvyššieho pochopenia samého seba, teda sveta zažívajúceho skúsenosť. Milovať sám seba znamená milovať svet.

Začínal som rozumieť myšlienkam, o ktorých píše Carlos Castaneda vo svojich knihách. Myšlienkam o šamanoch, ktorí prežívajú svet odosobnene, zodpovedne, s pokorou voči poznaniu. Odosobnene preto, lebo vedia, že sú nekonečnom, a nie nejakou oddelenou časťou. Videl som, čo je to nerobiť chyby v tom, čo voláme život; nerobiť ich, pretože si človek uvedomuje následky takýchto chybných krokov, ktoré idú proti nemu samému. Fascinovala ma predstava neomylných, plne uvedomelých dokonalých čarodejníkov typu don Juan Matus, o ktorom Castaneda vo svojom diele píše.

Jedinou cestou k zmene sveta je zmena samého seba. Svet som videl ako nekonečnú súlož samého seba so sebou samým. Videl som, že by som sa nemal s nikým hnevať, lebo vtedy úroveň vedomia klesá a svet ako môj odraz sa stáva horším, obtiažnejším miestom na prežívanie skúsenosti. Egoistický konflikt s Adamom a Evou mi túto skúsenosť veľmi pokazil a môžem si za to sám. Videl som ego ako akési nepochopené prežívanie vedomia. Čím väčšie ego, tým väčšie odpojenie od seba samého. Realitu som uvidel ako máju, závoj. Predstava času sa mi zdala nemožná. Pretože žiadny čas neexistuje. Teda neexistuje tak, ako ho chápe nepochopené vedomie. V skutočnosti je našim výtvorom, súčasťou skúsenosti vedomia.

To, prečo je svet taký, aký je, je preto, lebo vedomie sa rozhodlo ho tak vnímať. Démoni sú prejavom našich strachov, našej oddelenosti. Čím väčšia oddelenosť, tým viac sú démoni pre nás hrozivejší. Nevidel som svet ako dobré alebo zlé miesto, ale ako akési plynulo sa vyvíjajúce vedomie. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť prebieha v jednom jedinom momente. Vnímanie minulosti a budúcnosti v bežnom poňatí je prejavom strachu.

Zmyslom života je podľa toho, čo som mal možnosť zažiť, pochopiť, že sme nekonečné vedomie, a že máme dar žiť vo vlastnom výtvore. Že môžeme prežívať vedomie ako samé seba. Toto bol podstatný bod zmeneného stavu vedomia a vynáral sa mi neustále pred "vnútorný zrak". Stále dokola sa mi táto pointa pripomínala a zažíval som pri nej orgazmické pocity blaha.

Musel som sa pobaviť nad predstavou medziľudského pohlavného styku, kedy sa vlastne vedomie miluje samé so sebou. Milovanie sa je symbolickým aktom zjednotenia. Symbolom tantry založenej na pohlavnom styku je hexagram - symbol "zjednotenia".

Tento svet alias prejavené dualitné vedomie samo so sebou súloží. Je to súlož originálu a dvojníka - diabla, odrazu originálu. Preto býva diabol často dávaný do sexuálneho kontextu, so vztýčeným falusom, pripravený osúložiť všetko, čo stretne. Diabol reprezentuje všeobecne sexuálny prvok. A tento prvok je totožný s prvkom tvorenia reality. Diabol, bežne chápaný ako symbol zla (ktorým sme my sami), sa spája tiež s tvorivosťou, plodnosťou, teda tvorbou duality. Uctievanie diabla znamená uctievanie duality, dualitného prežívania životnej skúsenosti, ega, oddelenosti. Ilumináti - diabla uctievajúca elita, ktorá vládne tejto planéte, teda uctieva oddelenosť, výlučnosť. Čím viac sme oddelení od pochopenia vedomia, tým viac sa stávame nimi, "zlovoľnými" nástrojmi duality.

Tarotová karta zvaná Svet (v angličtine The World) mi začala dávať zmysel. Diabol, androgýn, je prejavený svet, zrkadlo. Preto sa s diablom a s pekelnými portálmi spája zrkadlo, respektíve nejaká forma odrazu.

Satanské božstvo som nevnímal ako zlé v tradičnom zmysle, ale ako zhmotnený strach. Strach prejavujúci sa v dualite prežívania. Náš strach.

Napadlo mi "heslo" z filmu Matrix "spoznaj sám seba" a musel som uznať, že je to najvyššia pravda, aká môže existovať. Spoznaj sám seba a pochopíš svet, ktorým si ty sám.

Existuje nekonečno možností, akým smerom sa vedomie môže uberať. Tu neexistujú žiadne hranice.

Vedel som, čo myslí britský bádateľ David Icke hláškami, že mu nikto nemôže ublížiť. Pretože to tak chce. Želá si to tak. Je tvorcom svojej vlastnej reality, ktorá ovplyvňuje tú "našu", ktorá je zároveň "jeho". Icke je veľmi múdry človek a porozumel som tomu, čo vraví a musím dať jeho myšlienkam za pravdu.

Výpadky telesného vnímania boli občas masívne. Srdce ma v istých momentoch slušne pálilo.

Dualitná realita, ktorú zažívame, je boj samého so sebou. Všetci sme však jedno vedomie. Mali by sme sa sústrediť na pochopenie samých seba. Keď pochopíme seba, pochopíme svet a môžeme vedome pracovať na jeho skrášľovaní. Odraz sa stane našou vedomou predstavou, ktorá môže byť neuveriteľne krásna, nie naším nepochopením zhmotneným vo forme strachu. Zážitok mal trvanie tri hodiny.

NAVŠTÍV SVET PSYCHEDELICKÝCH ZÁŽITKOV TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

NEKONEČNÝ KONIEC.