Liber Mage & Psychonaut: Vražedný elixír hrozivej bohyne Atropos

Bolo to v roku 2009, kedy som od bohyne osudu Atropos obdržal a vypil psychoaktívny božský nápoj, ktorý sa mi stal takmer osudným.

V roku 2009 som sa vzdal posadnutosti vážnou hudbou a bol som priťahovaný tým, čomu sa všeobecne hovorí psychedélia. Fascinovali ma napríklad schizofrenické hudobné osobnosti ako zakladateľ britskej skupiny Pink Floyd Syd Barrett či frontman americkej kapely The Beach Boys Brian Wilson, ktorí sa pomocou psychedelík oddávali návštevám iných úrovní vedomia (čo bohužiaľ pravdepodobne viedlo k ich šialenstvu). Okrem vedomie otvárajúcich bozkov zelenej krásavice Mary Jane som bol rozhodnutý zažiť niečo hlbšie a nezabudnuteľnejšie, a tak som rovno oslovil bohyňu Atropos, ktorá rozhoduje o živote a smrti pozemských smrteľníkov a pred ktorou si aj bohovia dávajú pozor. Bol som netrpezlivo a bezohľadne odhodlaný zistiť, čo sa nachádza ďaleko za svetom vnímaným piatimi zmyslami.

Rok 2009. Deň Venuše. Luna pribúdala. Kód dňa: 90020120.

Bola jeseň, mesiac démona Baala, rok 2009 po vašom letopočte. Ako miesto paktu s bohyňou Atropos som si vybral les v stredozemí Slovenska. Stretol som sa s ňou v hodine Venuše, kedy už Slnko lietalo na druhej strane sveta a Mesiac sa tak stal bohom hviezdnych nebies. Bohyňa Atropos, ktorá mala podobu veľkej strašlivej znetvorenej stareny a ktorá v rukách držala Knihu smrti, vystúpila z podsvetia, aby mi podala malú sklenenú fľaštičku s čarovným nápojom vyrobeným z Čertovej čerešne, ktorý mi mal na krátky čas otvoriť bránu do mimopriestoru a mimočasu. V stredoveku bola Čertova čerešňa súčasťou čarodejníckych mastí a nápojov lásky; mágovia z nej vyrábali kúzelné elixíry. Či bolo moje meno zapísané v Knihe smrti, som si mohol iba domyslieť. Riskol som to. Bohyni som za nápoj na oplátku daroval nadbytok svojej životnej energie. Keď Atropos odišla, nechala ma napospas osudu.

Začal som skromným postupom. Vypil som iba pár kvapiek elixíru a čakal pár minút, čo sa bude diať. Nedialo sa vôbec nič. Opäť som si dal niekoľko kvapiek nápoja a stále nič. Zopakoval som to ešte asi štyri krát, ale stále sa nedostavil žiadny očakávaný výsledok. Dopil som celý obsah fľaštičky a posadil som sa ku lesnému ohnisku. Tu som nebol sám. Bol tu so mnou hlavný dozorca don Dajkilus a niekoľko ďalších dozorcov, ktorí na mňa mali dávať pozor. Už som si myslel, že to vzdám a pôjdem niekam na pivo. Chcel som sa ísť na chvíľku prejsť, aby som vedel, či sa niečo zmenilo aspoň v mojich motorických schopnostiach.

Keď som sa postavil, zistil som, že zmeny sa dostavili. Cítil som sa ako opitý. Kúsok som sa prešiel a vrátil sa naspäť ku ohnisku. Keď som si sadol na zem, pocítil som neuveriteľný príval bázne. Bál som sa, či som sa z elixíru nepriotrávil. V takom prípade by čoskoro nastala kóma, zlyhanie dýchacej sústavy a zrejme bezbolestná smrť. V ústach som mal strašne sucho. Chcelo sa mi močiť, tak som sa snažil postaviť sa a prejsť o päť metrov ďalej za strom, ale nemohol som sa pohnúť. Tak som iba sedel a pozeral sa na trávu pred sebou. Videl som, ako zem ožila. Všetko sa vlnilo, listy tancovali, farby sa zvýraznili. Pri zavretých očiach som videl lietajúce farebné rovnobežky a kolmice, ktoré spolu vytvárali farbistú sieť. Svet som vnímal čoraz nejasnejšie a snovejšie a prestávalo mi fungovať mojich päť zmyslov.

Niekoľkokrát som sa snažil zdvihnúť sa zo zeme, ale márne. Keď sa mi to napokon podarilo, presunul som sa akousi polochôdzou a poloplazením sa ku stromu, vytiahol som si z nohavíc vtáka a začal som močiť na strom. Mal som pocit, že štím dobrých päť minút vkuse. Potom som sa vrátil ku ohnisku. Dozorcovia sa ma spýtali, či som v poriadku, ale ja som nemohol rozprávať. Cítil som, akoby som mal zalepenú hubu. Nasledovala strata kontroly nad vnímaním a odpojenie od matrixu (teda toho, čomu obyčajný človek hovorí realita).

Keď som otvoril oči, ocitol som sa kúsok ďalej od ohniska s donom Dajkilusom. Sadol som si na zem. Pozeral som sa na kmeň stromu. Utekala mi niekam ruka, akoby som chcel niečo odohnať. Možno nejaké bytosti, čo ma obťažovali. Keď som oči zavrel, nasledovalo ďalšie odpojenie.

Opäť som otvoril oči. Zjavil som sa v byte, v ktorom som mal prespať. Behal som po byte sem a tam. Don Dajkilus chcel, aby som šiel spať. Pripravil mi ku posteli lavór na zvratky, ak by mi bolo nevoľno (dobre urobil). Schoval predo mnou všetky kuchynské nože, pretože som bol veľmi agresívny. Chodil som do spálne, do kuchyne a na záchod stále dokola a zabúdal som, čo som chcel urobiť. Umyl som si zuby. Padal som vkuse nekontrolovateľne na zem. Keď som sa dostal do postele, zaspal som. Nad ránom som sa zobudil a zvracal som. Zistil som, že mám zapálený čapík v hrdle. Bol celý biely.

Na druhý deň som sa dozvedel, čo sa presne dialo, pretože som si väčšinu priebehu "tripu" nezapamätal. Dozorcovia vraveli, že som po dostavení sa účinkov z elixíru akoby stále niečo jedol, pil, búchal som nohami, upravoval si vlasy, škriabal som si nos a chcel som niekam ísť, ale padal som na zem, pretože som nevedel udržať rovnováhu. Keď sa mi niektorý z dozorcov prihovoril, vydal som neidentifikovateľný pazvuk. Oči som mal zatvorené, a keď som ich náhodou otvoril, boli vraj čierne. Hladkal som psa, ktorého dozorcovia nevideli. Zahral som si na neviditeľnej gitare, klavíri a bicích. Fajčil som cigaretu z inej dimenzie. Zúčastnil som sa súkromného metalového koncertu. Knísal som sa na zemi ako cvok. Mal som pohlavný styk s Matkou Zemou a bozkával som sa s ňou, pričom som jedol hlinu (z toho sa mi zapálil čapík v hrdle).

Napokon som prestal dýchať. Dozorcovia na mňa kričali, nech začnem "žiť". Keď ma na zemi uložili do vhodnej polohy, začal som robiť rukami rôzne pohyby. Zaspal som. Dozorcovia ma postavili a vzali na ramená. Vážil som vraj asi tonu. Odniesli ma domov ako nejakého mŕtveho psychonauta.

Z dnešného pohľadu na vec tento "odvážny" psychopopud hodnotím ako pekne priblblý a nežiadúci. Keby sa bohyňa Atropos rozhodla prestrihnúť moju niť existencie, mohol som ju rovno navštíviť v podsvetí. Pristupoval som k poňatiu rozšíreného stavu vedomia inak ako dnes, naivnejšie, nezodpovednejšie a bez pokory. Smrtonosný elixír desivej bohyne Atropos, ktorý som nedočkavo požil z vlastnej vôle, si už rád odpustím.

NAVŠTÍV SVET PSYCHEDELICKÝCH ZÁŽITKOV TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.