Príbehy nagualov: Julian Osorio

V diele Carlosa Castanedy sa dozvedáme o príbehoch nagualov, ktoré toltécky žrec don Juan Matus svojmu učeníkovi Castanedovi rozprával ako súčasť čarodejníckej výuky.

Vďaka jednému z čarodejníckych príbehov sa Castaneda bližšie oboznamuje s postavou učiteľa dona Juana Matusa, naguala menom Julian Osorio. Nagual Julian bol excentrický, požívačný a sexuálne neviazaný zhýralý čarodejník, ktorý sa vyžíval v tom, že si mohol zo svojho učeníka Juana Matusa robiť nemilosrdné žarty. Jeden z krutých žartov, ktorý don Juan možno nikdy nagualovi Julianovi neodpustil, bol, keď sa don Julian premenil na ženu, ktorú Juan Matus "zviedol". Keď sa šli spolu pomilovať, nagual Julian sa premenil naspäť na muža, pričom sa Juan Matus cítil byť nesmierne ponížený. Nagual Julian bol čarodejník, ktorý balansoval na okraji "priepasti" kvôli svojim pretrvávajúcim slabostiam.
Línia čarodejníkov, ktorej súčasťou bol Juan Matus, si v rámci učenia predávala príbehy svojich predchodcov, ktoré slúžili ako "ukážka" výcviku učeníkov. Bola v nich vždy zapracovaná akási abstraktná pointa, ktorej musel učeník porozumieť.

Premeny naguala Juliana

Don Juan Matus, dobrodinec Carlosa Castanedy, sa stal učeníkom vodcu skupiny čarodejníkov - naguala Juliana osem rokov predtým, než Julianov dobrodinec nagual Elias opustil svet. Mal príležitosť, aby ho učili dvaja čarodejníci úplne protikladných temperamentov. "Ako keby ma vychovával mocný otec a ešte mocnejší dedko, ktorí spolu moc nevychádzajú. A v takých súbojoch vždy víťazí dedko. Takže som vlastne riadnym produktom učenia naguala Eliasa. Bol mi bližší nielen svojim temperamentom, ale tiež názormi. Povedal by som, že za svoje jemné vyladenie vďačím práve jemu. Ale za ten hlavný kus práce, ktorej bolo treba k tomu, aby som sa z mizerného stvorenia premenil v bezchybného bojovníka, vďačím svojmu dobrodincovi, nagualovi Julianovi," povedal Juan Matus.
Keď sa Castaneda spýtal Juana Matusa, ako nagual Julian Osorio vyzeral, don Juan povedal, že je ťažké pre neho si ho vybaviť. "Možno to znie absurdne, ale on vypadal podľa toho, ako potreboval, a podľa okolností. Vedel byť mladý alebo starý, pekný a úprimný, vetchý a slabý, silný a plný energie, tlstý alebo štíhly, stredne vysoký alebo tiež nesmierne malý."
"Chcete snáď povedať, že bol ako herec, ktorý vie hrať rôzne role v rôznych prevlekoch?" spýtal sa Castaneda dona Juana.
"Nie, v tom neboli žiadne prevleky. On to nebol iba herec. Svojim spôsobom bol samozrejme obrovským hercom, ale to je zas niečo iné. On sa totiž vedel premieňať a stávať sa tými diametrálne rozmanitými osobami. A pretože bol zároveň aj veľkým hercom, vedel zahrať i všetky drobné zvláštnosti v jednaní, ktoré každú tú jeho postavu učinili celkom skutočnou. Povedzme, že sa cítil ako doma v každej premene bytia. Asi tak, ako ty sa môžeš cítiť ako doma, keď sa prezliekaš."
Ešte predtým, než sa Julian Osorio stal nagualom, ktorý sa vedel premieňať, bol vraj veľmi štíhly a svalnatý. Mal husté a vlnité čierne vlasy, dlhý jemný nos, veľké biele zuby, oválnu tvár, výraznú čeľusť a žiarivé, temné hnedé oči. Bol vysoký asi stosedemdesiatpäť centimetrov. Nepatril medzi Indiánov ani tmavších Mexičanov, a nebol to ani beloch anglického typu. "Zdalo sa, že takú pleť ako on už nikto iný nemá, hlavne v posledných rokoch, kedy sa jeho večne premenlivá koža neustále posúvala od tmavého odtieňu do veľmi svetlej a zas späť k tmavej. Keď som sa s ním prvý krát stretol, bol to svetlohnedý starček, a ako ubiehal čas, stal sa z neho mladík so svetlou pleťou, ktorý bol sotva o pár rokov starší než ja. A mne bolo vtedy dvadsať," vravel Juan Matus Castanedovi.
Premeny jeho vonkajšieho výzoru boli síce ohromujúce, ale zmeny jeho nálad a jednania, ktoré sprevádzali každú premenu zovňajšku, podľa dona Juana už priamo šokovali. Juan Matus vravel, že keď sa napríklad stal tlstým mladým mužom, bol žoviálny a požívačný. Keď sa stal vychudnutým starcom, bol úzkoprsý a pomstychtivý. A keď bol tlstým starcom, stal sa z neho ten najväčší blbec, akého kedy don Juan stretol.
Na otázku, či bol niekedy sám sebou, don Juan Castanedovi odpovedal, že nie tak ako on. Juana Matusa premeny nezaujímali, bol stále rovnaký.

Nagual Elias

Nagual Elias nebol taký ako jeho učeník nagual Julian. Elias bol tmavý a zavalitý Indián, pochádzajúci zo štátu Oaxaca. Mal hrubé rysy, malé čierne oči, veľké ústa a husté čierne vlasy. Postavou bol menší ako nagual Julian a mal veľké nohy i ruky. Juan Matus povedal, že bol veľmi nenáročný a veľmi múdry, ale ničím zvláštnym neoslňoval. V porovnaní s Julianom bol nagual Elias celkom nevýrazný. Čas trávil sám a stále nad niečím rozjímal. Jeho učiteľom bol nagual menom Rosendo, ktorý pochádzal z rovnakého kraja ako Elias.
Don Juan opísal naguala Eliasa ako konzervatívneho človeka, ktorý mal rád súkromie, a predsa bol medzi ľuďmi známym liečiteľom a čarodejníkom, a to nielen v Oaxace, ale po celom južnom Mexiku. Zároveň žil izolovane v severnom Mexiku. Bol snívačom. Vedel si vytvoriť a premietať snové telo - "druhé ja", preto sa mohol nachádzať na dvoch miestach naraz. Jeho snové telo sa zaoberalo liečiteľstvom a jeho "prirodzené" ja pobývalo v ústraní.
Juan Matus vravel, že v snoch podnikal nagual Elias cesty, pri ktorých natrafil na mnoho predmetov, ktoré potom v našom svete vedel napodobniť pomocou dreva a kovaného železa. Zhotovoval si kópie všetkého, čo počas snívania videl.
Elias mal rešpekt pred sexuálnou energiou, ktorú využíval ku snívaniu. Juan Matus povedal, že sexuálna energia je tým, čo ovláda snívanie. Človek môže používať pohlavnú energiu buď k sexuálnemu styku alebo ku snívaniu. Ak nie je snívačova sexuálna energie v rovnováhe, snívač môže prísť o rozum. Nagual Julian bol takzvaným stopárom, ktorý je pravým opakom snívačov. Bol sexuálne neviazaný počas toho, keď bol ešte človekom, a aj potom, keď sa stal čarodejníkom.
Nagual Elias mal vraj dosť podobný život i osobnosť ako don Juan Matus. Preto bol nagual Elias v tom, že musí Juanovi Matusovi pomáhať. Juan Matus sa dostal pod jeho ochranné krídlo hneď po tom, ako sa stal učeníkom naguala Juliana. Elias chránil dona Juana pred Julianovými tvrdými nápormi.
Juan Matus sprvu neustále prebýval doma u naguala Eliasa. Juan Matus to tam mal rád a cítil sa tam byť v bezpečí. U svojho učiteľa naguala Juliana musel byť stále v pozore, pretože Julian bol nemilosrdný žartikár. Don Juan Matus sa bál, čo mu Julian vyvedie. Bol k nemu nemilosrdný. Avšak Juan Matus sa zároveň u naguala Eliasa nudil k smrti. Nie však preto, že by bol nagual Elias nezaujímavý nudný, ale preto, že nagualovi Julianovi sa nikto nevyrovnal, pretože, podľa Juana Matusa, každého skazil na celý život.
Čarodejník Elias býval v dome s piatimi vidúcimi ženami - čarodejnicami, ktoré vlastne zároveň boli aj jeho manželkami. Vo svojej družine mal tiež štyroch vidúcich čarodejníkov, ktorí bývali v malých domčekoch okolo Eliasovho domu. Všetci to boli Indiáni pochádzajúci z rôznych častí krajiny, ktorí sa presídlili do severného Mexika, aby boli ako družina pri sebe.
Nagual Elias donovi Juanovi vravel, že celé ľudstvo sa odchýlilo od podstaty, pričom kedysi dávno sme jej museli byť veľmi blízko. Bola to sila, ktorá nás ľudí vraj napájala. Ľudia podľa Eliasa už nechápu, že poznanie môže existovať bez slov, ktoré by ho vysvetľovali, a dokonca i bez myslenia.
Nagual Elias natrafil na mladého Juliana Osoria, ktorý sa pod jeho vedením stal neskôr ďalším nagualom, v kukuričnom poli v Mexiku.

Príbeh o stretnutí naguala Eliasa s mladým Julianom

Nasledujúci príbeh opísal Carlos Castaneda vo svojej knihe Sila ticha:
'Nagual Elias šiel jedného dňa na koni do mesta. Išiel skratkou cez kukuričné pole, keď tu sa zrazu kôň splašil. Vydesil ho rýchly sokol, ktorý sa strmhlav vrhol a preletel nízko nad nimi. Iba o kúsok minul nagualov slamený klobúk. Nagual zliezol z koňa a začal sa obzerať okolo seba. Medzi vysokou, suchou kukuricou uvidel podivného mladého muža. Mal na sebe drahý tmavý oblek a vypadal, ako by tam bol cudzí. Nagual Elias bol zvyknutý vídať na poliach roľníkov alebo statkárov, ale ešte nikdy nevidel, že by sa tak elegantne oblečený mestský človek pohyboval po poliach s očividnou ľahostajnosťou ku svojim drahým topánkam a oblečeniu.
Nagual Elias uviazal koňa a vykročil k mladíkovi. Poznal, že let sokola i vzhľad mladíka je nepochybne manifestáciou ducha, ktorú nemôže prehliadať. O duchu sa nedá nijako hovoriť, je možné ho iba prežiť. Je stále tu a týči sa nad nami. Duch je všetko a pritom nie je nič z toho. Čarodejník pozná ducha bez slov i bez myšlienok. Je to abstraktná podstata, pretože si nevie predstaviť, čo to vlastne je, a predsa s ním čarodejník zaobchádza bez najmenšej šance a túžby ho pochopiť. Poznáva ho, počíta s ním, láka ho, priatelí sa s ním a vyjadruje ho svojimi skutkami.
Nagual sa dostal k mladíkovi veľmi blízko a uvidel, čo sa deje. Muž naháňal roľníčku, ktorá bežala pár metrov pred ním, vyvádzala a smiala sa.
Eliasovi bol tento kontrast úplne zrejmý. Tí dvaja, čo spolu vyvádzali v kukuričnom poli, k sebe nepatrili. Naguala napadlo, že ten muž bude asi statkárovým synom a žena že asi bude ich dievočkou. Bol rozpačitý z toho, čo pozoruje, a už sa chcel obrátiť a odísť, keď tu sa sokol opäť vrhol strmhlav do kukuričného pola. Tentoraz sa dotkol mladíkovej hlavy. Sokol tú dvojicu vydesil. Zastavili sa, pozerali sa smerom hore a snažili sa predvídať jeho ďalší let. Nagual si všimol, že mladík je chudý a pekný a že má uhrančivé, nekľudné oči.
Tých dvoch čoskoro omrzelo pozorovať sokola a vrátili sa späť ku svojim hrátkam. Mladík ženu chytil, objal ju a nežne ju položil na zem. Ale namiesto toho, aby sa s ňou snažil pomilovať, ako nagual očakával, vyzliekol si šaty a producíroval sa pred tou ženou.
Žena vôbec nezatvárala hanblivo oči, ani nepišťala z rozpakov alebo zo strachu. Chichotala sa, fascinovaná poskakujúcim nahým mužom, ktorý sa okolo nej točil ako satyr, robil necudné gestá a smial sa. Nakoniec zrejme celkom premožená týmto výjavom, divoko vykríkla, zdvihla sa a vrhla sa mladému mužovi do náručia.
Nagual Elias sa zdôveril donovi Juanovi, že to, čo videl, ho vtedy dosť zmiatlo a zarazilo. Bolo jasné, že ten mladík je šialenec. Musel predsa vedieť, že si roľníci strážia svoje ženy. Iste by ho inak ani nenapadlo, že bude zvádzať mladú roľníčku za bieleho dňa pár metrov od cesty, nahý od hlavy až k päte.
Don Juan sa pred Castanedom rozosmial a vysvetľoval mu, že vyzliecť si šaty a vykonávať pohlavný styk za bieleho dňa a na takom mieste v tých dobách znamenalo, že dotyčný človek je buď blázon alebo duchom požehnaný. V tej dobe mali ľudia oveľa väčšie zábrany ako dnes.
Od chvíle, kedy nagual Elias mladého muža uvidel, dostal presvedčenie, že ten muž je oboje, blázon i duchom požehnaný. Mal strach, že by sa tam mohol objaviť nejaký roľník, rozzúriť sa a mladíka na mieste zlynčovať. Ale nikto sa neobjavil. Nagual mal pocit, že sa čas zastavil.
Keď sa ten muž pomiloval, obliekol sa, vzal vreckovku a starostlivo si očistil topánky. Pritom stále niečo tej dievčine horlivo sľuboval. A potom si šiel po svojom. Nagual Elias ho sledoval. Vlastne ho sledoval niekoľko dní a zistil, že sa volá Julian a že je to herec.
Videl ho potom častokrát i na javisku a pochopil, že tento herec má veľkú charizmu. Obecenstvo ho milovalo, najmä ženy. Úplne bez zábran využíval svoje charizmatické dary ku zvádzaniu svojich obdivovateliek. Nagual herca sledoval, a tak sa neraz stal svedkom jeho zvodcovskej techniky. Spočívala v tom, že sa svojim oddaným fanúšičkám predvádzal nahý, hneď ako sa mu podarilo byť s nimi osamote. Vždy počkal, až sa mu dievčatá, omráčené jeho predvádzaním sa, samy vzdali. Zdalo sa, že tento jeho spôsob je nesmierne účinný. Nagual Elias musel uznať, že herec má veľký úspech, až na jednu jedinú vec. Bol totiž smrteľne chorý. Nagual videl, ako za ním všade chodí čierny tieň smrti.
Keď nagual poznal tú bezprostrednú blízkosť smrti, zaplavil ho ochromujúci zmätok. Divil sa, prečo mu duch ukazuje na tak nemocného človeka. Nagual pochyboval o tom, že má dosť schopností a sily toho mladého muža vyliečiť a odolať čiernemu tieňu jeho smrti. Pochyboval aj o tom, či dokáže prísť na to, prečo ho duch zaplietol do prejavu tak očividného zmaru.
Nagual však nemohol robiť nič iné, než zostať s tým hercom, sledovať ho a čakať na príležitosť, až celú vec uvidí do väčšej hĺbky. Nagual Elias, schopný vidieť energie vo vesmíre priamo, starostlivo prevádzal videnie toho muža od chvíle, kedy mu prvýkrát spadol do oka. Videl tiež tú roľníčku, ktorá bola súčasťou prejavu ducha, ale na nej nevidel nič, čo by podľa jeho úsudku upozorňovalo na prejav ducha.
Keď sa však stal svedkom ďalšieho zvádzania, dostala nagualova schopnosť vidieť nové hĺbky. Tentokrát bola oddanou hercovou fanynkou dcéra bohatého statkára. A tá mala od začiatku navrch. Nagual sa dozvedel o ich schôdzkach, pretože započul, ako herca vyzýva, aby sa s ňou stretol na druhý deň. Nagual sa za svitania schovával cez ulicu, keď mladá žena odchádzala z domu. Namiesto rannej omše šla za hercom. Už na ňu čakal a ona ho vylákala do otvorených polí. Zdalo sa, že herec váha, ale ona ho dráždila a nenechala ho odísť.
Nagual ich pozoroval, ako sa vykrádajú preč, a bol absolútne presvedčený o tom, že toho dňa sa stane niečo, čo ani jeden z nich nepredpokladá. Videl, ako hercov čierny tieň vyrástol do výšky takmer dvojnásobne. Nagual usúdil zo záhadného a tvrdého výrazu v očiach tej mladej ženy, že aj ona v intuitívnej rovine cíti čierny tieň smrti. Zdalo sa, že herec je niečím celkom zaujatý. Nesmial sa tak, ako to robil inokedy.
Šli dosť ďaleko. V jednu chvíľu si všimli naguala Eliasa, ktorý šiel za nimi, ale ten začal okamžite predstierať, že pracuje na poli, že je roľník, ktorý tam patrí. Dvojica sa hneď ukľudnila. Nechali naguala, aby sa k nim priblížil.
Potom nastala chvíľa, kedy zo seba herec zhodil šaty a žene sa predvádzal. Ale tá namiesto toho, aby omdlievala a vrhala sa mu do náručia, ho začala biť. Nemilosrdne ho kopala a búšila do neho, dupala mu na bosé palce, až skríkol bolesťou.
Nagual vedel, že ten muž tú mladú ženu nijako neohrozoval, že jej neublížil. Ani vlas na hlave jej neskrivil. Bila sa iba ona a on sa len snažil odrážať jej rany a vytrvalo, avšak bez vzrušenia, sa ju snažil nalákať tým, že jej ukazoval svoje obnažené pohlavie.
Nagual Elias bol plný odporu aj obdivu. Jasne videl, že ten herec je nenapraviteľným sukničkárom, ale rovnako jasne vnímal, že je na ňom niečo jedinečné, aj keď odporné. Naguala zarazilo, keď videl, že ten muž má neobyčajne zreteľný článok, ktorý ho spája s duchom.
Konečne ten útok skončil. Žena prestala herca biť, ale neutiekla. Namiesto toho sa mu vzdala. Ľahla si a povedala hercovi, že teraz si s ňou môže robiť, čo chce.
Nagual spozoroval, že ten muž je tak vyčerpaný, až je takmer v bezvedomí. Avšak navzdory svojej únave šiel rovno na vec a dovŕšil svoje zvádzanie.
Nagual sa smial a uvažoval nad veľkým životným elánom toho muža, tak zbytočným, nad jeho odhodlanosťou, keď tu žena vykríkla. Herec začal lapať po dychu. Nagual videl, ako čierny tieň herca uderil. S absolútnou presnosťou mu prešiel do trhliny svetelného tela ako dýka.
A tak nagual Elias nad všetky pochybnosti vedel, že herec je dočista mŕtvy. Jeho smrť automaticky ukončila nagualov záujem o zámery ducha. Žiadne zámery už nezostali, pretože smrť všetky ukončila.
Nagual sa teda zdvihol zo svojho úkrytu a odchádzal. Ale niečo ho nútilo váhať. Bol to kľud tej mladej ženy. Nonšalantne si obliekala tých pár kúskov oblečenia, ktoré mala vyzlečené, a pritom si pískala, ako keby sa nič nestalo.
A vtedy nagual videl, ako sa mužovo telo uvoľnilo, aby prijalo prítomnosť smrti, a ako pritom uvoľnilo ochranný závoj a odhalilo svoju pravú prirodzenosť. Ten muž bol totiž dvojitý (mal svetelné telo rozdelené na štyri časti, zatiaľ čo bežný človek ho má rozdelené iba na dve časti) a mal nesmierne zdroje energie. Bol schopný vytvárať si ochrannú clonu alebo prevlek, bol to prirodzený čarodejník a dokonalý kandidát na naguala učeníka, iba keby však nebolo toho čierneho tieňu smrti.
Ten pohľad naguala úplne vyviedol z rovnováhy. Pochopil, čo duch zamýšľa, ale nechápal, ako by sa tak zbytočný človek mohol hodiť do záležitostí čarodejníkov.
Žena medzitým vstala a odchádzala preč, pričom sa nejako zvlášť nedívala na muža, ktorého telo sa stále zvíjalo v smrteľných kŕčoch.
Nagual videl jej svetelnosť a poznal, že jej nesmierna agresivita pramení z obrovského toku nadbytočnej energie. Dospel k presvedčeniu, že pokiaľ nevyužije svoju energiu k triezvemu využitiu, jej sila z nej vytiahne to najlepšie.
Nagual sledoval ľahostajnosť, s akou odchádzala, a uvedomil si, že sa tu opäť prejavuje duch. Bolo nutné, aby bol kľudný a nonšalantný. Musel jednať tak, ako keby nemal čo stratiť. Za každú cenu však musel zasiahnuť. A skutočne nagualským spôsobom sa rozhodol učiniť nemožné. A jeho svedkom nebol nikto iný, než duch sám.
Pristúpil k umierajúcemu a urobil to prvé, k čomu ho primälo jeho telo a nie myseľ: uderil toho muža na bod spojenia na jeho svetelnom tele, a tým ho uviedol do stavu zvýšeného vedomia. Zúrivo do neho búšil, znovu a znovu, až sa mu posunul bod spojenia. Bod sa posunul do miesta, kde na smrti už nezáleží. A tam prestal zomierať.
Herec nabral dych. Ak má odolať svojej smrti, je nutné, aby zostal v rovine zvýšeného vedomia, dokiaľ ju nezaplaší. Avšak jeho fyzický rozklad už bol v dosť pokročilom stave, a to znamenalo, že s ním nie je možné hýbať, pretože by okamžite zomrel. Nagual učinil jedinú možnú vec za týchto okolností: postavil okolo jeho tela prístrešok. A tri mesiace sa tam potom staral o celkom nehybného muža.
Keď teda herec začal opäť dýchať, nagual Elias sa najskôr rozbehol za tou mladou ženou, pretože aj ona hrala dôležitú úlohu v manifestácii ducha. Dobehol ju neďaleko miesta, kde ležal polomŕtvy herec. Než aby jej začal vysvetľovať, v akom vážnom stave ten muž je a pokúšal sa ju prehovoriť, aby mu pomohla, vzal absolútnu zodpovednosť za svoje činy. Skočil na ňu ako lev a uderil ju mocnou ranou na bod spojenia. Bod spojenia sa jej pohol. Ale sotva sa uvoľnil, začal sa pohybovať zle.
Nagual odniesol mladú ženu k hercovi. Strávil u nich potom celý deň a snažil sa zabrániť, aby ona prišla o rozum a herec o život.
Keď si bol už istý, že má situáciu do istej miery pod kontrolou, zašiel za jej otcom a povedal mu, že jeho dcéru zasiahol blesk a ona z toho dočasne prišla o rozum. Potom ho zaviedol k miestu, kde ležala. Povedal mu, že ten mladý muž, nech už je to kto chce, odviedol svojim telom celý výboj blesku, a tým dievča zachránil pred istou smrťou, avšak sám seba tým zranil do tej miery, že sa s ním nesmie hýbať.
Vďačný otec pomohol nagualovi vystavať prístrešok pre muža, ktorý zachránil jeho dcéru. A za tri mesiace nagual dosiahol nemožné. Vyliečil toho mladého muža.
Keď nastal čas, aby nagual odišiel, zmysel pre zodpovednosť a povinnosť od neho vyžadoval, aby tú mladú ženu upozornil na prebytočnú energiu, ktorú má, i na zhubné dôsledky, ktoré to bude mať na jej život i na jej blaho, a vyzval ju, aby sa pripojila ku svetu čarodejníkov, pretože to je jediná obrana proti jej sebazničujúcej sile.
Žena neodpovedala. A nagual Elias jej musel povedať to, čo hovorí každý nagual prípadnému učeníkovi už po celé veky: že čarodejníci považujú čarodejníctvo za magického, tajomného vtáka, ktorý sa na chvíľu zastavil v lete, aby dal človeku nádej a cieľ; že čarodejníci žijú pod jeho krídlom a živia ho svojim odhodlaním a svojou bezchybnosťou. Let tohto vtáka slobody a múdrosti je vždy priamočiary. Môže učiniť iba dve veci: buď vezme čarodejníka so sebou, alebo ho nechá tak.
S mladým hercom, ktorý bol stále na smrť chorý, nagual Elias nemohol hovoriť rovnakým spôsobom. Mladý muž nemal moc na výber. A napriek tomu mu nagual povedal, že pokiaľ sa chce vyliečiť, bude musieť naguala bezpodmienečne nasledovať. A herec jeho podmienky okamžite prijal.
Toho dňa, kedy sa nagual Elias s hercom vydali naspäť domov, na nich mladá žena mlčky čakala na okraji mesta. Nemala žiadnu batožinu. Vypadalo to, ako keby sa s nimi prišla iba rozlúčiť. A nagual Elias šiel stále ďalej, ani sa na ňu nepozrel. Zato herec, ktorý bol na nosítkach, jej s námahou povedal zbohom. Zasmiala sa a bez slova sa vmiesila do nagualovej skupiny. Nemala najmenšie pochybnosti ani problémy všetko opustiť. Dokonale pochopila, že nemá žiadnu inú šancu, že vták slobody čarodejníka buď vezme so sebou alebo ho nechá tak.
Nagual Elias podľa dona Juana na oboch silno zapôsobil. Mal tri mesiace na to, aby bol s nimi každodenne v kontakte, a oni si zvykli na jeho dôslednosť, nezávislosť a objektivitu. Okúzlila ich jeho triezvosť, a predovšetkým absolútna odovzdanosť, s akou sa im venoval. Svojim príkladom a svojimi činmi im nagual Elias podal ucelený pohľad na svet čarodejníkov, na svet nosný a životodarný, ale napriek tomu nanajvýš náročný. Na svet, ktorý pripúšťa iba málo omylov.'

Zhýralý herec

Castaneda v príbehu o Julianovi Osoriovi pokračuje:
'Don Juanov dobrodinec Julian Osorio bol v tejto dobe pekný mládenec z dobrej rodiny v Mexico City. Bol jediným synom bohatej vdovy a jediným bratom štyroch sestier, ktoré ho obdivovali a zbožňovali. Bol bohatý, vzdelaný, okúzľujúci a mal charizmatickú osobnosť. Ženy sa do neho zamilovali na prvý pohľad. Oddával sa svojim slabostiam a chýbala mu kázeň. Bol lenivý robiť čokoľvek, čo mu neprinášalo okamžité uspokojenie.
Podľa dona Juana sa takáto osobnosť inak chovať ani nemohla. Oddával sa každej nepatričnosti, ktorá ho len napadla. Dokonca aj medzi svojimi kamarátmi, ktorí k sebe boli rovnako zhovievaví ako on, platil za morálneho delikventa, ktorý žije iba preto, aby prevádzal všetko, čo svet pokladá z hľadiska morálky za nesprávne.
V dlhodobejšej perspektíve ho jeho excesy fyzicky oslabili a on na smrť ochorel na tuberkulózu, čo bola vtedy obávaná nemoc. Ale namiesto toho, aby ho obmedzovala, jeho nemoc v ňom naopak vyvolala fyzický stav, kedy bol ešte požívačnejší ako predtým. Pretože nemal žiadne sebaovládanie, plne sa oddával zhýralstvu a zdravie sa mu stále zhoršovalo, až mu už nezostala žiadna nádej.
Ako sa mu zhoršilo zdravie, zomrela mu matka, ktorá bola jeho jedinou oporou a ktorá jediná ho trochu obmedzovala. Odkázala mu slušné dedičstvo, ktoré by mu mohlo kľudne postačiť na celý život, ale pretože bol tak neukáznený, za pár mesiacov ho premrhal do posledného groša. Neovládal žiadne povolanie ani remeslo, na ktoré by sa mohol spoliehať, a tak sa musel živiť všelijako.
Bez peňazí už takisto nemal žiadnych kamarátov a dokonca aj ženy, ktoré ho kedysi tak milovali, sa k nemu obrátili chrbtom. Prvýkrát v živote sa ocitol tvárou v tvár tvrdej skutočnosti. Ak sa vezme v úvahu jeho zdravotný stav, potom to mal byť jeho koniec. Ale on vzdoroval. Rozhodol sa, že bude pracovať, aby sa uživil.
Jeho požívačné návyky sa však zmeniť nedali. To ho primälo, aby hľadal prácu tam, kde sa cítil byť ako doma – v divadle. Mal pre to jedinú kvalifikáciu: bol to rodený histrión a väčšinu svojich dospelých rokov strávil v spoločnosti herečiek. Pridal sa teda k jednej provinčnej divadelnej spoločnosti, ďaleko od kruhu svojich kamarátov a známych, a stal sa veľmi náruživým hercom, dokonalým hrdinom v náboženských drámach a moralitách.
Don Juan komentoval zvláštnu iróniu, ktorou sa vždy vyznačoval život jeho dobrodinca. To bol celý on, absolútny ničomník, umierajúci na následky svojej zhýralosti, a hrá role svätcov a mystikov. Dokonca vraj hral Ježiša v pašijovej hre cez veľkonočný týždeň.
Keď sa pomiloval so ženou v tom poli, kde ho pozoroval nagual Elias, pocítil pálčivú bolesť na ramene. Dávil sa nezvládnuteľným záchvatom kašľa. Smrť si pre neho prišla v podobe krvácania. A práve v tej chvíli do hry vstúpil duch, ktorého niesol Indián, ktorý mu prišiel na pomoc. Už skôr si všimol, že sa mu ten Indián pohybuje nablízku, ale nevenoval tomu pozornosť, pretože bol ponorený do svojho zvádzania.
Žena nebola vydesená ani nekľudná. Obliekla sa a vyrazila preč. Prišiel k nemu nagual Elias a snažil sa ho posadiť. Uštedril mu ranu do chrbta. Julian si myslel, že Indián je milenec alebo manžel tej ženy a že ho vraždí. Ale keď uvidel Indiánove intenzívne žiariace oči, zmenil názor. Indián mumlal, že sila človeka je nevypočítateľná, že smrť existuje iba preto, že je našim zámerom od okamihu nášho narodenia, ale že zámer smrti sa dá pozdržať tým, že dovolíme bodu spojenia zmeniť polohu.
Vtedy mladík pochopil, že Indián je absolútny blázon. Nebral ho vážne. Smial sa z toho, až zomrel.'

Nagual ako vodca skupiny čarodejníkov učeníka tvaruje a prevádza nepredstaviteľnými oblasťami. Učeník usiluje o to, aby si prečistil a znovu oživil článok, ktorý ho spája s duchom. Akonáhle to urobí, prestáva byť učeníkom. Nagual mu v tom pomáha. Konečným cieľom čarodejníkov je ponechať si po smrti svoje vedomie, ktoré sa snaží požrať sila, ktorú nazývajú Orol. Cieľom je prekĺznuť pomedzi Orla smerom k absolútnej slobode.

ČEKNI ČLÁNKY O POZNANÍ DIABLEROV TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.