Saturnský mýtus, antická archetypálna symbolika, pólová konštelácia a kozmická katastrofa

28. 03. 2016 18:19:01
'Hory dýchali oheň, more varilo sa. Slnko i hviezdy zmizli, nebo spadlo, pretože piliere podopierajúce nebo spadli. A nastala tma, dážď, potopa a ľad.'

Immanuel Velikovsky, David Talbott a rekonštrukcia minulých udalostí

Immanuel Velikovsky (1895-1979) bol rusko-židovský nezávislý učenec a vedec, psychiater, psychoanalytik a teoretik, ktorý sa zaoberal najmä starovekou minulosťou. V roku 1950 vydal knihu zvanú Svety v kolízii (Worlds In Collision), po ktorej nasledovalo pár ďalších kníh. V týchto knihách vysvetľuje planetárnu a ľudskú históriu. Bol kolegom Alberta Einsteina.


Velikovsky bol presvedčený o tom, že v nie príliš vzdialenej minulosti, pár tisíc rokov dozadu, došlo ku kozmickej katastrofe v slnečnej sústave, ktorej sa nevyhla ani planéta Zem. Tá bola spôsobená pohybom planét po nestabilných dráhach. Zem sa ocitla v tesnej blízkosti inej planéty, čo malo katastrofické následky.


Jeho teória o nedávnej kozmickej katastrofe vyvolala vo vedeckej obci odpor a Velikovsky bol zosmiešnený. Dôvodov, prečo bol zdiskreditovaný, je zrejme viac. Niektorým vedcom v prijatí teórie mohol brániť ich systém viery a preto ju automaticky odmietli. Tí, čo vedia pravdu o skutočnej histórii, ho dali zosmiešniť úmyselne, aby ju zakryli. Niektorí hrozili, že budú bojkotovať vydavateľa jeho diela a nútili ho, aby stiahol knihu z obehu, keď sa stala bestsellerom číslo jedna v Amerike.


Snímky sond ukazujú, že planéty a mesiace majú zdevastovaný povrch, čo inšpirovalo niektorých ľudí opäť sa zaujímať o Velikovského tvrdenia. Velikovsky tvrdil, že kozmická katastrofa zanechala svoje stopy na momentálne mierumilovných planétach vrátane našej Zeme.


Vravel, že planéta Venuša sa na oblohe javila ako kométa. Pri katastrofe sa takmer zrazila so Zemou a zničila predchádzajúcu civilizáciu.


Vravel, že elektrina bola vysoko aktívna počas tejto udalosti. Planéty sa pohybovali po nestálych dráhach a to zapríčinilo, že došlo ku kolízii, pričom vznikali medzi planétami svetelné blesky ako sprievodné javy.


Velikovsky otvoril dvere novej možnosti, azda aj novému pochopeniu mýtických archetypov uložených v ľudskom podvedomí.


Tvrdil, že v skorších dobách planéta Saturn dominovala oblohe. Bola bližšie k Zemi a vládla tzv. Zlatému veku.


Tento postoj inšpiroval amerického mytológa Davida Talbotta vo svojej životnej práci. Talbott napísal v roku 1980 knihu Saturnský mýtus (The Saturn Myth), v ktorej pojednáva o rekonštrukcii dramatického úkazu, ktorý bolo možné vidieť v starých časoch na oblohe. Pracuje s mýtickými archetypmi, kultúrnymi odkazmi z celého sveta a symbolmi, pomocou ktorých vykresľuje minulé udalosti.


V nasledujúcich častiach článku sú objasnené podrobnosti tohto výskumu (prezentovaného v rámci projektu Thunderbolts Project), ktorého výsledky David Talbott predložil verejnosti.


Vek bohov

Pohyb planét je tak pravidelný a predvídateľný, že si myslíme, že sa tak pohybujú odjakživa. Je to kontrast k tomu, čo tvrdili prví astronómovia starovekej Mezopotámie a početné kultúry, ktoré potom nasledovali. Pohyby planét v nich vyvolávali nutkavý strach. Astronómovia antických dôb tvrdili, že planéty boli v starých časoch nebeskými bohmi.


Planéty riadili osud kráľov a kráľovstiev. Boli považované za strojcov záhuby, za osnovateľov konca sveta.


Podľa tvrdení babylonského kňaza a astronóma Berossusa sa planéty v starých dobách pohybovali po iných dráhach ako je tomu dnes a spôsobili katastrofu. V gréckym, rímskych a gnostických zmienkach sa hovorí o tzv. ekpyróze - svetovom požiari, o katastrofickom stretnutí planét. Mnohé staroveké zdroje hovoria o planetárnom ‘neporiadku’, ako napríklad Platón, Zoroastriánske texty, Mahábhárata z Indie, taoistické učenia či čínske Bambusové knihy.


V súčasnosti sa niektorí výskumníci ako napríklad David Talbott, Donald E. Scott, Wallace Thornhill a iní snažia zistiť, ako to bolo s planetárnou históriou starých dôb. Prinášajú pozadie týchto udalostí, od porovnávania mytológií cez planetárne vedy až po fyziku plazmy. Ich cieľom je zistiť, či bol planetárny systém v minulosti skutočne nestabilný a živý elektrickou aktivitou.


Predchádzajúce civilizácie boli úplne rozdielne ako naša súčasná civilizácia a zanechali nám tajomstvá. Staré civilizácie boli posadnuté minulosťou. Fascinovali ich neobyčajné udalosti plné zázrakov a bohov, ktorí vládli vekom minulým, ale potom zmizli z obzoru. Staré civilizácie tu zanechali monumenty, ktoré reprezentujú niečo, čo je uložené v kolektívnej pamäti a ktoré pripomínajú obsesívne obrysy predošlých civilizácií, ako napr. mestá starého Egypta tiahnúce sa popri Nílu, jedinečné stavby v Mezopotámii, v Indii, v juhovýchodnej Ázii a v Číne, stavby v Amerike zanechané Aztékmi a Maymi, archaickými kultúrami v Andách a podobne. Tieto diela predstavujú niečo 'stratené’.


Egyptskí kňazi volali starú epochu 'vekom prvotných bohov'. Začal vládou prvotného slnečného boha zvaného Atum, ktorý neskôr 'zomrel'.


Sumerské texty hovoria o bohovi zvanom An, ktorý vládol svetu, ale potom 'opustil' scénu. Gréci oslavovali stratený vek boha Kronosa, ktorý bol nahradený bohom Diom. V Indii spomínajú na vládu boha zvaného Brahma, ktorý potom prešiel do úzadia. Spomínaný je aj čínsky Cheng Di a Huang Di, aztécky Ometeotl či mayský Itzamna.


Život bohov si rôzne kultúry pripomínali prostredníctvom osláv a symbolických rituálov. Aj každou stavbou chrámu, každou obeťou, úrodou, dosadením kráľa, každou kráľovskou svadbou či oslavou Nového roka.


Mýtické opisy sú plné teroru a kozmického narušenia.


Modlitby a hymny znovu pripomínajú smrť či utrpenie veľkých bohov a rozprávajú, ako jeden vek drasticky prešiel do iného veku.


Zlatý vek predstavoval čas pred kozmickou katastrofou. Kráľ sveta predstavoval slnko, ktoré kedysi vládlo svetu pred vládou nášho súčasného Slnka. Matka-bohyňa symbolizovala krásu a život. Bojovník alebo hrdina bol narodený z lona matky-bohyne a bojoval proti 'príšerám'.


Typickou mýtickou témou je aj had alebo drak. Má pôvod v prehistorických časoch.


Drak či had bol spomínaný na každom obývanom kontinente a zmienky o ňom pretrvali až do moderných čias.


Každá staroveká kultúra spomína na to, že svet bol kedysi úplne iným miestom.


Vojna bohov a nebeské plazmatické formácie

Katastrofa dala vznik mýtom, ktoré poznáme dodnes. Mýty opisujú ríšu bohov a bohýň, ktorí boli 'zázrační'. Obývali nebeské ríše týčiace sa nad svetom.


Tieto ríše dnes symbolizujú rôzne chrámy a pamätné monumenty.


Bohovia sa však stali vrtošivými, jedna nebeská sila sa premenila na inú. Groteskné príšery, ktoré na Zemi nikdy predtým neboli, blúdili po svete.


Bohovia sa stali násilnými a nebesia upadli do chaosu. Nebeskí bojovníci a príšery bojovali na nebesiach používajúc zbrane hromu, ohňa či kameňa.


Pred viac ako desaťtisíc rokmi paleolitickí umelci kreslili obrazy na stenách jaskyne Lascaux vo Francúzsku. Boli to realisti s vynikajúcim zmyslom pre detail.


Neolitickí umelci však nezobrazovali prírodu tak, ako ju poznáme my. Síce stvárňujú prírodu tak, ako je, ale dominantným prvkom sú strašidelné postavy a absurdné formy, ktoré v našom svete nepoznáme. Tieto maľby nachádzame po celom svete.


Niektoré postavy v tvare paličky majú namiesto hlavy kačicu alebo iného vtáka. Stovky takýchto variácií je vyobrazených na americkom juhozápade.


Týmto vzorom to nekončí. Niektoré paličkové postavy majú dvojicu bodiek po stranách - na každej strane tela jednu bodku. Tento vzor vidíme taktiež po celom svete.


Iné detaily týchto postáv iba zdôrazňujú navonok akúsi 'iracionalitu'.


V súčasnosti nachádzame odpoveď na tieto mystériá v oblasti mimo tradičnú archeológiu - vo fyzike plazmy a v laboratórnych experimentoch s elektrickými výbojmi.


Plazmový fyzik Anthony Peratt, robiaci pokusy v laboratóriách v Los Alamos vraví, že tieto paličkové formy predstavujú elektrické javy dejúce sa na oblohe. Niečo ako polárnu žiaru, ktorú vidíme dnes, ale ešte tisíc krát aktívnejšiu.


Peratt prirovnáva skalné umelecké útvary k súboru elektrických javov vzniknutých pri pokusoch v laboratóriách. Skalné umelecké útvary vysvetľuje ako pruhy intenzívneho elektrického prúdu v plazmových výbojoch. Dve bodky vedľa tela postáv predstavujú svetlú, vysoko energickú radiáciu zvanú synchrotrónna radiácia, ktorá je vyžarovaná z centra tórusu výboja.


Peratt vraví, že aj paličková postava s hlavou kačice, ktorá je zaznamenaná v oblastiach amerického juhozápadu či v oblastiach od Havaja po Saudskú Arábiu, je podobou plazmového výboja. Maľby zobrazujú rôzne perspektívy týchto výbojov.


Tvorba plazmových výbojov je spojená s nebeskou katastrofou a staroveké maľby zvláštnych postáv s bodkami po stranách majú tieto elektrické javy reprezentovať.


Carl Jung a mýtické archetypy

Psychoanalytik Carl Jung použil pre hlboké mýtické predobrazy pojem "archetypy". Považoval ich za univerzálne štruktúry nevedomia, ležiace za racionálnym a vedeckým vysvetlením.


Medzi takéto archetypy patrí: Zabijak drakov, boží stĺp alebo hora bohov, nahnevaná bohyňa, Uroboros, rebrík alebo schody do nebies či umierajúci boh. Žiadny z týchto archetypov nepredstavuje prirodzené udalosti dnešnej doby. Na úsvite civilizácie už boli všetky archetypy prítomné.


Saturn ako prastaré slnko

Pre Egypťanov predstavoval Saturn stvoriteľa zvaného Atum-Ra, ktorý vládol nebesiam.


Archaickým latinským názvom pre Saturn bol Sol - slnko. Saturn bol slnečným bohom.


V skorších gréckych textoch bol Saturn nazývaný Kronos, ktorý bol známy aj pod menom Helios.


Alchymisti uchovávali toto tajomstvo vo svojich prácach. Saturn nazývali 'najlepšie slnko', 'nadradené slnko', 'vzorové slnko',


Egyptský obelisk na obrázku nižšie ukazuje na miesto na nebesiach, na ktorom sa kedysi nachádzal Saturn známy ako Atum-Ra. Saturn bol v starých časoch fixným bodom na oblohe.


Astronomické tradície od Grécka po Perziu a Čínu tvrdia, že Saturn vládol svetu. Starovekí kronikári tvrdili, že planéta Saturn, ktorá je teraz iba malou škvrnou na oblohe, kedysi vládla Zlatému veku. Bola to harmonickejšia doba ako dnes.


Archaickým názvom pre Taliansko bol pojem Saturnia. Podľa tradície tak bolo nazývané aj pôvodné miesto stavby Ríma.


Sabat (Deň Pána), špeciálny deň odpočinku a uctievania, bol Saturni Dies, Saturnov deň - deň uznávaný v Stredomorí, na Blízkom východe i inde.


Rímska slávnosť zvaná Saturnálie predstavovala symbolický návrat do tzv. Saturnia Regna = Saturn's Reign (Kráľovstvo Saturna), Zlatého veku. Symbolický obsah oslavy Nového roka a Vianoc zahŕňa rímske Saturnálie a príbuzné staroveké slávnosti.


Každá kultúra v istej forme spomína na Saturn v čase svojho kraľovania ako na 'Otca kráľov', 'Otca národov či rasy'.


Staroveké tradície stotožňujú Ugaritské a Hebrejské božstvo El so Saturnom. Izraeliti sa považovali za 'Deti Saturna'.


Gréci vzývali Kronosa ako ich 'Prvého Otca'.


Rimania tvrdili, že sú skutočnými potomkami Saturna, ktorí prišli do Talianska počas dobrodružstiev legendárneho hrdinu menom Aeneas.


'Temná stránka' Saturna odráža katastrofický koniec Zlatého veku. Nastal náhly nápor chaosu, kedy nebesia 'stratili' kontrolu a nastal deň strachu a záhuby.


Staroveké kultúry obetovávali svoje deti Saturnovi, čo sa symbolicky viaže ku kozmickej katastrofe, pri ktorej Saturn pohltil iné vesmírne telesá predstavujúce jeho 'deti'. Saturn či Kronos bol v staroveku známy ako 'požierač svojich detí'.


Saturn je Moloch, ktorý vyžaduje ľudské obete.


Elohim či El nariadil Abrahámovi, aby obetoval svojho vlastného syna Izáka.


Kozmické koleso

V starovekej Mezopotámii videli prastaré slnko Saturn ako na nebesiach sa otáčajúce veľké koleso - Šamašove koleso. Astronómovia považovali toto koleso za planétu Saturn. Z babylonských textov vyplýva, že Šamaš je planéta Saturn.


Starí Rimania uctievali boha menom Saturn. Rímsky boh Saturn drží v rukách kozmické koleso.


Kozmické koleso je zaznamenané každou starovekou kultúrou.


Obraz kolesa vytesaného či namaľovaného na kameni je starší ako samotná, nám známa civilizácia.


Mnohí archeológovia chápu toto koleso ako symbolickú predstavu slnečného vozidla preháňajúceho sa po oblohe.


Kozmické koleso býva často zobrazované na stacionárnom stĺpe alebo na konci schodišťa či rebríka. Môže byť ovinuté povrazom a položené na oltári či na stole.


Lúče kolesa bývajú niekedy 'tečúce' a éterické.


Starovekí bohovia a hrdinovia držali koleso v rukách.


Kozmické koleso slúžilo bohom, kultúrnym hrdinom a múdrym mužom ako trón.


Budha mal svoj 'kolesový trón'.


'Budhova šľapaj' odkazuje na to isté kozmické koleso. Inšpiráciou nie je dnešné Slnko, ale Saturn.


Piktografické kozmické kolesá sú znázornené aj v Írsku a Kalifornii, kde máme iba menšie rozdiely. Veľký kruh na kolese nie je vždy prítomný. Zostáva však malá centrálna hviezda a lúče z nej vychádzajúce. Umelci umiestnili niekedy malú čiernu sféru celkom dolu pod centrálnu hviezdu. Umiestnenie nie je náhodné. Tieto formy na oblohe reprezentovali planéty starovekých uctievačov oblohy v istej konfigurácii.


Rekonštrukcia prastarej konfigurácie planét

Všetko sa začalo objavením sa nebeskej formácie. "Nebesia boli blízko Zeme." Pôvodná 'jednota nebies' bola tvorená Veľkou konjunkciou, kedy rovná priamka alebo šíp "prepichol srdcia zhromaždených síl."
Na obrázku nižšie vidíme starú nebeskú konfiguráciu. Zľava doprava vidíme planétu Zem, Mars, Venušu, Saturn. Rozmiestnenie planét pred kozmickou katastrofou bolo iné ako dnes. Saturn, ktorý je v skutočnosti hnedým trpaslíkom, bol oveľa bližšie k Zemi, žiaril a nemal prstence.


Nehybné, najvyššie slnko (veľký svetlý kruh na obrázku nižšie) vládlo ešte pred súčasným Slnkom. Bol to 'Otec kráľov' a bol prvým v mýtickej línii kráľov. Bol to umierajúci vládca či boh strácajúci moc.


Neskôr prví astronómovia identifikovali tohto vládcu oblohy a tvrdili, že to bol Saturn, vlastník kozmického kolesa predtým, ako bol odlúčený od vzdialených kráľovstiev.


Astronomická tradícia pomenovala centrálnu hviezdu s lúčmi v strede kruhu Venuša, matka-bohyňa, a temnejšiu, červenkastú sféru nachádzajúcu sa pred Venušou nazvali Mars, kozmický bojovník. Príbehy bohov sú symbolickými príbehmi planét.


Konfigurácia sa vyvíjala cez viacero etáp, ako si ukážeme neskôr, vyvolávajúc úctu a bázeň, model pre kráľov a kráľovstvá vládnuce tisíce rokov.
Úžasné stavby, mestá a posvätné hory majú odkazovať na mýtický vek bohov a zázrakov. Prví astronómovia vedeli, že mýty, hymny a modlitby oslavujúce bohov odkazovali na planéty a aspekty planét. Planéty vytvárali nebeské konfigurácie. Tieto javy sú symbolicky zachytené v mýtoch, ktoré sa zachovávali po tisíce rokov až dodnes.


Z predchádzajúcich časov nie sú žiadne záznamy o súčasných planétach ani poznámky o planetárnych pohyboch a cykloch.


Starovekí uctievači nebies hovorili o nehybnom nebeskom 'Svetle', ktorým bol egyptský Atum či Atum-Ra, sumerský An, babylonský Anu atď. Na počiatku zhromaždené planetárne mocnosti neboli chápané ako oddelení bohovia, ale ako prastaré Spoločenstvo Nebies, dokonalá konjunkcia alebo Veľká konjunkcia Zlatého veku.


Na nebesiach visela mohutná sféra a z jej centra vyžarovala guľa obklopená zväzkom lúčov. V sumerských textoch sa hovorí o "strašnej nádhere v strede boha Ana." Kultúry celého sveta označovali túto guľu či 'hviezdu' ženským prívlastkom 'Matka bohyňa' - bola to Venuša, 'Hviezda bohyne Inanny', 'Veľká hviezda', 'Matka všetkých hviezd', 'Babylonská hviezda bohyne Ištar'. Toto bolo centrálne oko, srdce a duša prastarého slnka, oživujúca energia, sila a pýcha, koruna a štít boha-bojovníka, lúče kolesa.


Jednou z tém starých kultúr bola transformácia život-dávajúcej bohyne Venuše na ohavnú bohyňu útočiacu na svet. Je to hrozivá bohyňa zúriaca na nebesiach s neupravenými vlasmi alebo s mnohými rukami mlátiacimi okolo seba, vyžarujúc paralyzujúce svetlo.


Keď došlo k nestabilite a posunu planét v konštelácii, ktorého výsledkom bola kozmická katastrofa, lúče vyžarujúce z Venuše sa stali chaotickými a celá scenéria dostala hrozivú podobu.


Bohyňa Venuša bola kométa, v sumerských textoch opísaná ako 'božská nádhera'; bola to 'Hviezda Venuše'. Bohyňa Afrodita je 'Kométou Venušou'. Rimania zobrazovali Venušu ako 'kométu'.


Pred centrálnou 'hviezdou' Venušou sa nachádzala menšia, temnejšia červenkastá guľa - planéta Mars.


Mars bol mýtický bojovník, mužské 'Srdce sŕdc', 'Dieťa v lone', 'Zornička v oku', 'Os kozmického kolesa'. Bol to zabijak drakov a víťaz nad 'monštrami chaosu'. V Ríme bol známy ako bojovník 'Mars', v Grécku ako bojovník 'Ares', v Indii ako 'Kartikeya', bol to asýrsky bojovník 'Nergal'. Mal množstvo mien a spomína ho každá stará kultúra.


Na guľovej sfére bolo zo Zeme možné vidieť žiarivý polmesiac.


Ako sa Zem otáčala okolo svojej osi, polmesiac značil cyklus dňa a noci. Polmesiac dole značil polnoc. Polmesiac napravo značil ráno. Polmesiac hore značil poludnie. Polmesiac naľavo značil podvečer.


Hoci bolo naše Slnko prítomné a vrhalo svetlo na túto zostavu planét, samotné nebolo súčasťou vizuálneho divadla týchto bohov.
Talbott nazval túto konfiguráciu planét "pólová konfigurácia", pretože zemská rotácia bola rovnobežná s týmto zoskupením. Zoskupenie planét sa akoby vizuálne otáčalo okolo 'nebeských' pilierov.


Konfigurácia planét sa vyvíjala cez niekoľko etáp. Počet lúčov sa pri pozorovaní opakovane menil.


Každá zmena v relatívnej pozícii spôsobila dramatické zmeny v zjave konfigurácie.


Elektrický vesmír

Kanadský filmový tvorca Ben Ged Low strávil mnoho mesiacov v Portlande v roku 1996 a vytvoril 90-minútový dokument o rekonštrukcii 'pólovej konfigurácie'. Neskôr v tom roku priletel na tridsať dní aj austrálsky fyzik Wallace Thornhill. Presvedčil Talbotta, že forma, ktorú zrekonštruoval, bola elektrická. Predstavovala lúče plazmových výbojov ťahajúce sa medzi planétami. Vysvetlil mu, že v centrálnom elektrickom výboji sa počet lúčov a ich konkrétna forma menia s intenzitou výboja.


Vírivé formy, ktoré Talbott zrekonštruoval vo vzájomnej symetrii, mali vďaka Thornhillovi fyzikálne vysvetlenie.


Thornhill sa v tom čase už 25 rokov venoval objavu, ktorý nazval "Elektrický vesmír". Pokračoval v tradícii priekopníkov vo vede o elektrine a plazme, ktorí ukázali, že elektrina hrá vo vesmíre zásadnú úlohu. Galaxie, hviezdy a planéty sú vytvárané elektricky.


Jeho interpretácia elektriny zasiahla aj do predstavy vzniku bizarných povrchov planét a mesiacov, dnes vysvetlených dobre testovanými princípmi elektrického oblúka.


Ak dve planéty či mesiace v elektrickom solárnom systéme pristupujú k sebe z oblastí s rozdielnym napätím, objaví sa elektrický výboj produkujúci plazmové formácie ťahajúce sa medzi približujúcimi sa telesami.


Laboratórne experimenty s plazmou nám môžu ukázať, ako tieto formácie vyzerajú. Hlavný reťazec je tvorený pilierom točitých vlákien. Objavujú sa na ňom disky a vsadené prstence.


Náprotivkom takejto formácie sú staroveké zobrazenia kozmického blesku.


Tieto formácie môžu vznikať medzi planétami, ktoré sú v blízkom kontakte.


Rímsky prírodovedec Seneca povedal: "Priestor medzi dvomi planétami sa rozsvieti a je v plameňoch vďaka obom planétam a vytvorí sa ohňový rad."
Tieto kozmické blesky predstavujú magické meče, šípy, kyjaky a oštepy bohov bojovníkov. Staroveký jazyk stotožňuje tieto zbrane so špeciálnou formou kozmického blesku.


Učenci priradili meč a šípy k bohovi Apolónovi, oštep k Diovi, trojzubec k Poseidónovi ako aspekty kozmického blesku. Grécky boh Ares a rímsky Mars používali meč.


Najprv bol blesk, zásadný archetyp. Potom bol interpretovaný ako zbraň bohov-bojovníkov.


Pólová konfigurácia a archetypy

Hrebeňová koruna:

Nebesia v prastarých dobách vyzerali inak ako dnes. Planetárne útvary boli bližšie k Zemi.


Jedna elektrická forma sa premieňala na inú pri pohybe planéty Venuše a Marsu v konštelácii.


Starovekí pozorovatelia videli hlavu boha-bojovníka (Mars) obalenú žiarou bohyne (Venuša), ktorá vytvárala korunu slávy, helmu či hrebeňovú korunu.


Tancujúci aztécky boh má na hlave korunu tvorenú lúčmi Venuše, v ruke drží polovičnú hviezdu Venušu a na opasku nosí ochrannú hrebeňovú žiaru ako sukňu.


Brnenie bojovníka tiež symbolicky predstavuje žiaru Venuše.


Venušine svetlo dalo vznik 'žiariacej korune bojovníka'.


Roztiahnuté chvostové perie:

Ako sa podoby konfigurácie planét menili, menili sa aj mýtické interpretácie. Antickí kronikári rozprávajú v obrazoch a slovách o kozmickej konjunkcii Venuše a Marsu.


Božia ruka:

Ruka s okom v strede - Venuša bola oko a Mars zornička v oku. Toto zoskupenie je inšpiráciou pre mýtickú 'Božiu ruku'.


Päť prstov ruky tvorí viditeľné aspekty osem-lúčového kolesa v rôznych etapách. Ruka má tajný vzťah k osem-ramennému 'Kolesu Dharmy' v budhizme. Budha bol nepohyblivou osou kolesa nainštalovanou nad nebeskou rukou, bol obklopený a chránený nebeským ohňom bohov.


Kvet života:

Každá forma vyvoláva rôzne mýtické interpretácie, nie iba jednu myšlienku. Lúče kolesa boli oživujúcou dušou a silou svetového vládcu, 'kvetom života'.


Foriem vznikalo pri týchto javoch mnoho. Aj keď nejaká pôvodná konkrétna kozmická forma bola zabudnutá, symbolický obraz tejto formy pretrval po tisíce rokov.
Nespočetný súlad detailov nám nedovolí iba vymyslieť vysvetlenie pre mýty a symboly.


Niektoré symboly pretrvali abstraktne, ale častejšie bola k nim pridaná interpretácia ku zvýraznenej forme. Mnoho mýtických obrazov, zdanlivo neporovnateľných, má zjavnú formu.


Kvet života nebol iba príťažlivým návrhom symbolu, bol to útvar vznikajúci na oblohe, inšpirujúci históriu s nesmiernym vplyvom.


Pri svojom narodení alebo vzkriesení boh-bojovník vyšiel z oslnivého kvetu. O týchto udalostiach hovoria rôznorodé mýtické interpretácie, všetky sa symbolicky spájajú do jednotnej subštruktúry ľudskej pamäte.


Kozmické koleso:

Na nebesiach sa točilo Veľké koleso.


Dokonca aj mierne premiestnenie planét v zoskupení bolo zachytené na starovekých obrazoch.


Lastúra:

Symbol lastúry sa spája s bohyňou Afroditou. 'Žiara' bohyne bola identifikovaná ako čelenka egyptského panovníka.


Kozmický blesk:

Prastaré slnko vládnuce nášmu svetu svietilo najjasnejšie na nočnej oblohe.


Polmesiac skrášľoval toto slnko a s istotou to nebol náš súčasný Mesiac.


Venuša spočívala medzi rohatým polmesiacom. Mars bol vizuálne posadený do vnútra či stredu hviezdy.


Zdalo sa, že z Marsu vychádza jasný lúč - forma kozmického blesku.


Podobe lúču 'vychádzajúceho' z Marsu bol prisúdený meč alebo dýka, Boh-bojovník 'bol svojim mečom'. Bolo to tiež zobrazené ako kolík alebo upevnený kôl otáčajúcej sa oblohy.


Dlhý lúč predstavoval aj výčnelok kvetu života.


Táto podoba lúču predstavovala tiež stĺpovité dolné končatiny bohyne.


Vyplazený jazyk bohov:

Forma lúču znázorňovala aj vyplazený jazyk boha-bojovníka a nahnevanej bohyne.


Nebeský býk a boh podopierajúci nebesia:

Poloha Marsu sa menila a nebola úplne presná v súlade s planetárnou osou Zeme či priamkou medzi planétami v zoskupení a Zemou. Nebeský polmesiac sa teraz javil ako rohy boha-bojovníka, identifikovaného ako 'Nebeský býk'.


Býva zobrazovaný ako býk posadený na vrchole hrotu.


Z pohľadu zo Zeme sa zdalo, že lúč tvorí podobu veľkého stĺpu či kozmickej hory.


V starých egyptských náhrobných textoch sa píše: "Ja som býk, Starý býk. Podopieram oblohu svojimi rohmi." V egyptských textoch v pyramídach sa spomína toto: "...pilier hviezd, Nebeský býk... ktorého rohy žiaria, posvätený stĺp, Býk nebies."


Mýty o nebesia osvetľujúcom kozmickom obrovi zahŕňajú aktívnu podobu boha-bojovníka. Jeho roztiahnuté ruky znázorňujú to isté ako rohy Nebeského býka, žiarivý polmesiac.


Šišaté koruny kráľov-bojovníkov:

V niektorých fázach pohybu Marsu, kozmický prach a elektrická plazma prúdiaca medzi Marsom a Venušou sa stali viditeľné pre pozorovateľov zo Zeme.


Dokonca aj vďaka malým zmenám v tomto prachovo-plazmovom lúči bolo možné vidieť túto formáciu, ktorá tvorila osobité odlišnosti v zjave planetárnej konfigurácie. Takto vznikli podoby korún ako egyptská 'Biela koruna', sýrska 'Baalova koruna', mezopotámske tvary korún, egyptská 'Červená koruna', perzská 'Mithrova koruna', mexická 'Olmécka koruna' či sardínska koruna. Králi v starovekých časoch nosili šišaté koruny rôznych tvarov. Starovekí kňazskí kronikári vedeli, že tieto koruny sú súčasťou rúcha kozmického bojovníka, prototypu bojovníka-kráľa na Zemi.


Kňazi starého Egypta vedeli, že 'Biela koruna' predstavovala matku-bohyňu. V egyptských textoch v pyramídach sa spomína: "poznal som svoju matku, Bielu Korunu."


Zakrútený dych života:

S narastajúcou nestabilitou a vychyľovaním sa z osi, lúč spájajúci Mars a Venušu tvoril špirálu. Toto je matka-bohyňa, centrálne oko, srdce a duša prastarého slnka, ktorá sa teraz javila ako zatočená kučera vlasov. Egyptské texty spomínajú "kučeru vlasov, ktorá bola zakrútená" alebo že boh Re mal "žiaru na svojej kučere vlasov."


Bočná kučera kráľa-bojovníka predstavovala tento kozmický jav.


Egyptskí kňazi vedeli, že 'zakrútený dych života' a 'kučera vlasov' predstavuje tú istú bohyňu. Bohyňa Isis a Hathor sa tiež nazývali pojmom "postranná kučera".


Zatočený dych života má mnoho významov - napríklad v pozícii na obrázku nižšie sa stal súčasťou egyptského 'oka boha Hora'.


Kritický bod prišiel so zmiznutím 'kučery dychu života' a následným rozpútaním hnevu hrozivej bohyne, príchodom kozmickej krízy.


Hinduistický boh Šiva si vytrhol vo svojom hneve kučeru vlasov a to symbolizuje jeho temný aspekt. Šiva je indický boh-ničiteľ.


Pri netvorovi Virabadrovi vidíme hrozivú formu nahnevanej bohyne, ktorou je Venuša.


Had chaosu alebo drak:

Archetyp medúzy bol iba jemným odtieňom nebeského hada alebo draka so svojimi svetlými vláknami, hojným perím, dlhými vejúcimi 'vlasmi' a vyžarovaním bleskov, symbolu 'veľkej kométy'.


V Egypte sa oko, srdce a duša boha Re od neho oddelila a stal sa ohnivým hadom Uraeusom zúriacim na nebesiach.


Egyptskí kronikári opísali bohyňu ako "Oko boha Re", majúc formu žeravého hada, ktorého hieroglyf predstavuje bohyňu. V egyptských pyramidálnych textoch sa píše: "Kobra - had boha Re, idúci pred ním - Oko boha Re; je to žiariaca bohyňa."


Astronomické tradície oblasti Stredomoria a Blízkeho východu potvrdzujú, že bohyňa na obrázku nižšie je 'planéta' Venuša.


Starovekí Sumeri stotožnili Venušu s bohyňou Inannou, hadom či dračou matkou, ktorá bola nevľúdna a hnevlivá. Sumerská hymna pre Inannu hovorí, že "ako drak vrhla na zem jed... pršiac rozdúchaný oheň na národ."


Čínsky drak predstavuje kométu v zmätku a je to základný symbol gule plnej výbojov a jej točitých sprievodných znakov vrátane vyžarovania svetelných bleskov.


Aztékovia poznali kométu Venušu ako hada s lúčovitým perím. Vedeli o vzťahu medzi Venušou a kozmickým hadom.


Had stvorenia:

Pri fáze neporiadku v nebeskej konštelácii planét vznikala špirálovitá forma útvaru, ktorú symbolizuje 'Had stvorenia'. Bola to valcovitá ohrada matky-bohyne, materská vlasť na oblohe, súčasť starovekej legendy o stvorení. Mýtický domov bohov a hrdinov sa nachádzal vo vnútri ohrady tvorenej telom nebeského hada alebo draka. Vyvíjajúce sa podoby sú preukázateľnými fázami života matky-bohyne, masívne ignorovanými, ale symbolicky znázornenými starými kultúrami.


Kronikári naprieč celým Egyptom pamätali žiariacu špirálu so svojim lúčovitým vzorom ako činiteľa nebeskej konštrukcie.


Bol to had Uraeus, ktorý formoval ohradu, hranice nebeského kráľovstva Neter Ta.


Stredoamerickí umelci veľmi dobre vedeli, že oheň hada alebo draka, obklopujúci zem bohov, sa na oblohe javil ako lúčovitá špirála.


Štyri lúče života:

Zem bohov sa vytvorila z tanca bohyne a hrdinu - Venuše a Marsu, a prezentuje štyri lúče svetla a života. Na oblohe sa zjavila materská zem, nebeský model pre každé kráľovstvo a mesto na Zemi. Je to stratená zem mýtických predkov, rozdelená štyrmi riekami alebo zobrazená štyrmi vetrami, otáčajúca sa ako obrovské koleso na nebesiach.


Aztécky kalendár ako zložité koleso obsahuje v jeho centre hrdinu-bojovníka, štyri explozívne lúče životnej energie, ohraničujúceho, často dvojhlavého hada, a identitu tohto hada predstavujúcu božský oheň.


Lúče života vidíme aj za postavou Ježiša Krista, kde mýtický Kristus predstavuje 'kráľa'.


Hora bohov:

Je to najprenikavejší, vše prestupujúci symbol svetovej mytológie. Každá mýtická tradícia súhlasí s tým, že zem bohov sa nachádzala na zlatej alebo žeravej nebeskej hore.


Záver

Tieto všetky symboly sa viažu ku každej starovekej kultúre a týkajú sa udalostí, ktoré sa podľa Talbotta stali pred pár tisíc rokmi. Archetypy reprezentujú jednotlivé fázy pohybov a polôh planét v pólovej konštelácii. Kvôli nestabilite konštelácie došlo ku kozmickej katastrofe, ktorá zasiahla aj planétu Zem. Pozícia planét sa preskupila, Saturn ako dominantné prastaré slnko 'zmizol' z nebies. Dnešné prstence okolo Saturna sú jedným z výsledkov kozmickej katastrofy. Dráha planét sa ustálila na dnešnú podobu. Velikovsky i Talbott vykonali významnú prácu a priblížili sa k rozlúšteniu záhady starovekých symbolov i našej minulosti. Elitné tajné okultné spoločnosti uctievajúce Saturn ako prvotného 'boha-stvoriteľa' strážia tieto znalosti a držia ich preč od ľudí, aby nevedeli nič o svojej skutočnej histórii a pravom význame antických symbolov.

Ďalšie články o Saturne nájdeš tu.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.

Autor: Mário Oláh | pondělí 28.3.2016 18:19 | karma článku: 23.39 | přečteno: 3597x

Další články blogera

Tato rubrika neobsahuje žádné články...

Další články z rubriky Ostatní

Ladislav Jakl

Dělají z nás ženy! Nebo jen hlupáky?

Jsme všichni obětmi tajemného spikleneckého experimentu, kdy pomocí přísad do potravin globální vládci nadělají z chlapů zženštilé hermafrodity, neschopné plodit děti?

28.3.2024 v 18:55 | Karma článku: 27.54 | Přečteno: 509 | Diskuse

Milan Šupa

Čerpejme sílu ke vzestupu z prožití reality Ducha

Myslím, tedy jsem! Tato slova jsou lež! Jsou omylem! Kdo je akceptuje, sází na falešnou kartu a promrhává svůj život. Ztotožňování vlastní jsoucnosti s rozumem a myslí je tou největší tragédií, která nás může postihnout.

28.3.2024 v 16:13 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 50 | Diskuse

Jiří Herblich

Slovo, které radí člověku je Božské tím, že chápe princip Božství

Kdo najde slovo své jako Božské tím, že uvěří. Ten najde slovo společné jako svoje a bude to slovo Boha v člověku.

28.3.2024 v 6:28 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 24 | Diskuse

Yngvar Brenna

Jakou chcete budovat společnost aneb pryč s Velikonocemi

Skutečně je to něco, za co máte utrácet peníze i čas a úsilí, abyste ty dopady potírali, či alespoň pokoušeli, byť zcela marně, zmírnit? Přece jde o to, jakou chcete budovat společnost.

28.3.2024 v 1:56 | Karma článku: 15.41 | Přečteno: 299 |

Jan Andrle

Nový oblek

Jak slíbil, tak udělal. Sliby se mají plnit, že. A já to stihnu nejen do vánoc, ale dokonce do velikonoc. Tady to je, přátelé blogeřníci.

27.3.2024 v 22:17 | Karma článku: 19.78 | Přečteno: 523 | Diskuse
Počet článků 186 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 2098

"Som Nikto, a predsa existujem," prehovoril Frater Neminem.

Nájdeš tu pár článkov o okultizme, satanizme, elitnej pedofílii, demiurgovi Saturnovi, tajných spoločnostiach, globálnej agende, filmovej a hudobnej agende, o psychonautických zážitkoch zmenených stavov vedomia, ďalej zväčša necudné poviedky, "poéziu", zverejnené zápisky z magického denníka Fratera Saepesa, opis snov a iné veci a rôznorodé hovadinky!
Autor si "vyhradzuje" "právo" na prezentáciu svojho pohľadu na svet.
Pre zdieľanie ďalších užitočných informácií slúži platforma na Telegrame zvaná Strážca poznania - https://t.me/strazcapoznania.

Smoljak nechtěl Sobotu v Jáchymovi. Zničil jsi nám film, řekl mu

Příběh naivního vesnického mladíka Františka, který získá v Praze díky kondiciogramu nejen pracovní místo, ale i...

Rejžo, jdu do naha! Balzerová vzpomínala na nahou scénu v Zlatých úhořích

Eliška Balzerová (74) v 7 pádech Honzy Dědka přiznala, že dodnes neví, ve který den se narodila. Kromě toho, že...

Pliveme vám do piva. Centrum Málagy zaplavily nenávistné vzkazy turistům

Mezi turisticky oblíbené destinace se dlouhá léta řadí i španělská Málaga. Přístavní město na jihu země láká na...

Velikonoce 2024: Na Velký pátek bude otevřeno, v pondělí obchody zavřou

Otevírací doba v obchodech se řídí zákonem, který nařizuje, že obchody s plochou nad 200 čtverečních metrů musí mít...

Kam pro filmy bez Ulož.to? Přinášíme další várku streamovacích služeb do TV

S vhodnou aplikací na vás mohou v televizoru na stisk tlačítka čekat tisíce filmů, seriálů nebo divadelních...