Aleister Crowley a Kniha zákona

Aleister Crowley, jeden z najväčších mágov dvadsiateho storočia, ale nielen dvadsiateho, spísal v roku 1904 v Egypte prorocké dielo, ktoré sa podľa neho malo stať novou víziou nasledujúceho veku ľudskej existencie.

Aleister Crowley (1875-1947), vlastným menom Edward Alexander Crowley, bol kontroverznou britskou postavičkou, jednými nenávidenou a ďalšími milovanou, ktorá mala veľký vplyv na dvadsiate storočie, čo sa ukázalo hlavne až po jeho smrti. Narodil sa na Clarendon Square č. 36 v Royal Leamington Spa, v anglickom grófstve Warwick. Jeho rodina bola silne nábožensky založená, čo malo vplyv na jeho zmýšľanie a životnú cestu. Jeho matka ho pre jeho neposlušné správanie označila biblickým pojmom Šelma, ktorý si Crowley s radosťou privlastnil. Bol všestranne nadaným umelcom. Napísal množstvo básní, poviedok, článkov a pojednaní, prác či kníh o okultizme a mágii. Dosiahol rekordy v horolezectve, mal ambície stať sa šachovým majstrom sveta, experimentoval s drogami snáď ako nikto pred ním, užíval si život plnými dúškami. Stal sa členom okultných spoločností a dosiahol v nich vysoké hierarchické pozície. Nemal problém považovať sa za boha. Bol vraj charizmatický, vtipný, sčítaný, vzdelaný, výstredný, sexuálne úchylný a v istom období aj veľmi bohatý. Klamal údajne iba výnimočne. Písal si denníky, ktoré podrobne dokumentujú jeho život, i keď niekedy preháňal a zveličoval či mal subjektívny pohľad na vec. Komunikoval prostredníctvom mágie či mystiky s božstvami, a podľa neho práve vďaka jednému z nich napísal dielo zvané Kniha zákona (Liber al vel Legis), ktoré patrí medzi jednu z jeho najznámejších prác.

CROWLEYHO PRÍBEH O VZNIKU KNIHY ZÁKONA

Knihu zákona spísal Crowley v Káhire v Egypte. So svojou prvou, čerstvou manželkou (svoje manželky nazýval šarlátové ženy) Rose (Kellyovou) prišiel v roku 1904 do Port Saidu a odtiaľ spoločne vyrazili do významnej metropoly Káhira. V hoteli, do ktorého dorazili, sa zapísali pod vymyslenými menami - to bol akýsi typický Crowleyho humor. Tvrdil, že je perzský princ a Rose že je jeho skvelá anglická manželka. Crowley mal dobrodružnú povahu a mal v úmysle odísť v prestrojení za Araba do Mekky, ako to urobil jeho obľúbený anglický hrdina Richard Francis Burton, ktorého nadovšetko obdivoval. Crowley si v Egypte taktiež užíval so svojou šarlátovou ženou sexuálne orgie.

Párik si urobil prehliadku Helwanu, čo je veľké pohrebisko pochádzajúce z doby tritisíc rokov pred Kristom. Potom vo Veľkej pyramíde v Gíze Crowley vykonal magický obrad. Mal v úmysle evokovať sylfidy, éterické ("ženské") bytosti sídliace vo sfére vzduchu, aby ich Rose mohla uvidieť. Crowley sa snažil ženy využívať ako médiá komunikujúce s božstvami pre svoje magické účely. Rose považoval Crowley za fyzicky i morálne okúzľujúcu, s perfektnou postavou, živú, neodolateľnú, slušnú, pripomínajúc mu postavu z nejakého romantického príbehu, napríklad Kleopatru alebo Trójsku Helenu. Pri rituáli, ktorý vykonávali, sa stalo niečo nečakané. Rose bola otupená, omámená a pravdepodobne pripitá. Bola tehotná, čo jej mohlo dopomôcť k hysterickosti. Aj keď sylfidy nevidela, stále mrmlala Crowleymu vetu "čakajú na teba". Crowley bol z toho znepokojený. Na ďalší deň urobil ten istý rituál a výsledok bol rovnaký. Rose mu prezradila, že ho očakáva Horus. Rose ani nevedela, kto alebo čo Horus vlastne je. Oboznámila ho so správou, že nastala rovnodennosť bohov a že sa začína nová éra ľudstva.

Rose vzala svojho magického manžela do múzea. Bolo tu mnoho sôch, okolo ktorých prešla a ktoré ju nezaujímali. Prišla ku vitríne, ktorá obsahovala pomaľovanú drevenú pohrebnú stélu kňaza Ankh-f-n-Khonsu pokrytú hieroglyfmi. Bol na nej zobrazený egyptský boh Horus. Crowley si všimol, že tento exponát bol v katalógu múzea označený číslom 666 (číslo Šelmy).

Crowleyho manželka začala komunikovať s hlasom, ktorý nemal patriť Horovi, ale jeho poslovi. Posol sa predstavil ako Aiwass. Horov posol Rose oznámil, že Crowley musí vstúpiť do svojej svätyne v určité dni a v konkrétny denný čas, musí zapísať všetko, čo mu Aiwass povie do jednej hodiny a potom musí zo svätyne odísť. Tak tento mág aj urobil. Romantik Crowley tvrdil, že v stanovenom čase a dni k nemu začal spoza ľavého ramena prehovárať akýsi hlas. Hlas bol zvučný, mocný a podmanivý, jeho tóny boli povznesené, krehké, nespútané a nástojčivé. Crowleymu posol povedal, aby sa na neho nepozrel, ale Crowleymu sa podarilo na neho vrhnúť chvíľkový pohľad. Crowley považoval Aiwassa, ktorý sa počas komunikácie s ním vznášal na obláčiku dymu, za svojho Anjela strážneho. Popisoval ho ako vysokého, tmavého muža s vekom okolo tridsiatky, dobre stavaného a silného, ktorý mal tvár nemilosrdného kráľa so zakrytými očami. Aiwass bol podľa neho poslom Seta či Setha, boha púšte, zla a skazy, brata Osirisa, ktorého Seth zavraždil. Seth bol známy aj ako Šajtán - Satan. Aiwass, ktorý Crowleymu nadiktoval celú Knihu zákona, bol teda poslom samotného Satana a Crowley bol rozhodnutý túto magickú skutočnosť ochotne prijať.

KNIHA ZÁKONA A ALEISTER CROWLEY AKO VYVOLENEC

Crowley v Knihe zákona pracuje s pojmami ako Nuit, Had či Hadit. Nuit je nekonečne veľký temný priestor, nevedomie, temná obloha. Had je nekonečne malý svetlý bod, vedomie, hviezda, Hadit je to, skrz čo sa bude Nuit prejavovať. V istom mieste v diele spomenie, že Had je Hadit. Ďalej spomína pojem Pravá vôľa. Vôľa všeobecne znamená schopnosť slobodne sa rozhodovať, predstavuje vedomé úsilie niečo dosiahnuť, je to odhodlanie, želanie, prianie.

Obsah Knihy zákona je veľmi stručne zhruba takýto:
Nuit (nevedomie) v sebe skrýva nekonečné možnosti, ktoré si my neuvedomujeme. Je všetkým a je všade. My sme iba body v Nuit.
Prejavené (mužské, vedomie) je v neprejavenom (ženské, nevedomie), a nie neprejavené v prejavenom.
Crowley sa vyhlasuje za proroka, ktorý má šíriť slovo Zákona. Považuje sa za Vyvoleného.
Každý človek sa musí spasiť sám, nikto to neurobí za neho.
Hadit a Nuit sú protiklady, dva tvorivé prvky. Mužský je podriadený ženskému. Skrz Hadit sa bude prejavovať láska. Podstatou lásky je spojovanie rozdeleného, spojením vznikne pôvodná jednota, zomrie individualita a mnohosť. Človek sa oddelil od jednoty a vydal sa na cestu. Radosť zo smrti je návratom do pôvodného stavu jednoty (môže ísť o smrť ega).
Človek by sa mal venovať svojmu rozvoju. Nemal by nikoho do ničoho nútiť a nemal by sa na nikoho viazať. Tí, ktorí bedákajú, tých máš nechať bedákať.
Človek by mal zakúšať, prežívať, preciťovať, robiť všetko sústredene. Má žiť naplno, životom bohatým na zážitky, udalosti a skúsenosti.
Každý má svoju jasnú úlohu. Všetci majú rovnaké možnosti, rovnaké pravidlá, napriek tomu sú vyvolení iba niektorí.
Neexistuje zlá cesta, iba iná.
Človek by mal nájsť svoju podstatu, kým je, k čomu je predurčený, odhaliť svoju Pravú vôľu. Je potrebné jednať v súlade s Pravou vôľou (tzv. thelemou). Pokiaľ bude človek v harmónii so silami vesmíru, povedú ho. Bude však narážať na protesty svojho okolia, ktorému sa nebude páčiť, že sa vymyká priemeru.
Človek by mal žiť v prítomnosti a nemal by myslieť na výsledok. Nech jeho činnosť dopadne akokoľvek, tak je to dobre. Chcenie, úmysel a výsledok obmedzujú vôľu a sú produktmi ilúzie ega. Vlastníctvom nadobúdame pocit falošnej dôvery a bezpečia.
Diabol je hľadaním protikladov, vytváraním jednoty, spájaním toho, čo je oddelené. Človek má v sebe protiklady, ktoré sú oddelené a má ich spájať.
Doba sa mení, čo platilo predtým už platiť nebude. Človek bude hodnotený podľa toho, čo vykoná.
Rob čo chceš, nech je zákon. Láska je zákon, láska pod vôľou.
Pomocou extázy môže človek preniknúť k nevedomiu.
Pri pohlavnom styku sa mužské vedomie rozpúšťa. Nuit je na pozemskej úrovni reprezentované ženou. Telom ženy je možné dosiahnuť rozpustenie vedomia. Spojiť sa s Nuit (nevedomím) je najvhodnejšie večer pri západe Slnka a ešte lepšie v noci pri jasnej oblohe.
Poznanie sa deje skrz Hadita (vedomie). Je potrebné vzdať sa ilúzie žiaľu. Skrz poznanie Hadita je možné poznať Nuit (nevedomie) a svoju Pravú vôľu.
Ľudia bez citov nie sú schopní vnímať svet naplno. Vnímajú iba seba. Sebaľútosť je prejavom slabosti - je to zhadzovanie viny na druhých. Človek by taktiež nemal preberať zodpovednosť za iných. Upadanie do vzťahov je jednou z najčastejších nerestí, ktorým človek podlieha. Človek by nemal byť závislý na čase. Dôležité sú neprejavené možnosti, ktoré trvajú večne a sú nad časom.
Kto nevládne sám sebe, nemôže vládnuť iným. Kráľ je ten, kto vládne a vytvorí novú kvalitu mikrokozmu duše. Králi budú tvoriť kolektívne vedomie.
Zmyslový život nie je dôležitý, máme si ho užívať, má nám slúžiť ako zdroj radosti.
Poznanie Pravej vôle je prebudenie hadej sily. Ide o poznanie, prebudenie energetického zdroja v sebe. Ten, kto ovládne plaziu silu, sa stane svojim pánom a bude panovať celému svetu.
Človek má moc nad tým, k čomu nemá žiadny vzťah závislosti.
Ľudia by nemali bojovať medzi sebou a nemali by presviedčať o svojej pravde nikoho druhého. Človek by nemal byť na svojej pravde závislý.
Ľudstvo je zmätkom emócií, myšlienok a zážitkov.
Pascou mysle je to, že sami seba identifikujeme s obsahom svojich myšlienok, pocitov a myslíme si, že toto sme my. Človek tak stráca kontakt s celkom. Rozum nepridá nič do poznania. Rozum sme učinili vládcom svojej mysle a nevieme bez nej byť. Ten, kto zostáva v rozume, sa prestáva vyvíjať. Pravda je jasná a jednoduchá, nepotrebuje rozumové vysvetlenie, iba otvorenosť. Myseľ človeka je zahltená protichodnými postojmi. Vôľa je však iba jedna a tá sa nepýta a nemusí nič obhajovať a vysvetľovať.
Základnou prirodzenosťou i túžbou človeka je naplniť svoju Pravú vôľu a jednať podľa nej. Svoje rozhodnutie nebudem rozumovo zdôvodňovať, pretože to vysáva veľa energie a je to obrana rozumu, ktorý si stanovil, že možné je len to, čo chápe. Rozum je iba malou časťou univerza.
Slávnosť je pre svetských ľudí, ktorým predáva skúsenosť posvätnosti. Rituál je pre vyvolených, ním dávame niečo nielen sebe, ale aj druhým - ním sa človek spája s Vyšším či dokonca Najvyšším.
Radujte sa bez strachu, smrť je len rozpustením, zjednotením Hadit a Nuit.
Chyby sú ľudské a nimi sa človek učí. Strach človeka zväzuje, obmedzuje.
Tí, ktorí nespoznajú svoju Pravú vôľu, budú smutní - opustení, roztrieštení, izolovaní vo svojej podstate, vo svojom ja, budú sa báť smrti. Rozumové pochopenie je k ničomu. Ľudia bez Pravej vôle budú otroci.
Až človek naplní svoju Pravú vôľu, môže odísť, zomrieť. Človek nemá zomrieť, dokiaľ nesplní svoju úlohu. Čas je v tomto prípade relatívny.
Nastáva Nový vek - Horov eón (od roku 1904). Človek sa začne na život pozerať inak, radostnejšie, nezávislejšie na situáciách a vzťahoch. Nový vek bude trvať dvetisíc rokov.
Aiwass poveril Aleistera Crowleyho, aby predával svoje vedenie medzi ľudí. Hovorí mu, aby sa vyvyšoval nad ostatnými, a že bude uctievané jeho meno.

Crowley však v Knihe zákona pracuje aj s rôznymi číslami. Táto tajomná číselná zložka knihy súvisí predovšetkým so symbolikou Setha a odkazuje na satanské mystériá.
 

ZÁVER

Môžeme povedať, že Kniha zákona je určite akýmsi vizionárskym dielom a je v nej zachytených mnoho právd (ako aj zjavných egocentrických myšlienok). Podľa Crowleyho sa ľudstvo nachádza na prahu Nového veku. Staré náboženstvá symbolizované Osirisom (Otcom) sú na ústupe a vlády sa ujíma Horus (Dieťa). Kniha zákona zdôrazňuje tzv. Pravú vôľu, ktorú má každý človek v sebe, ale je nutné ju objaviť, a Lásku, bez ktorej človek nespozná sám seba ani svet. Crowley bol z knihy najskôr sám zmätený a jej myšlienky odmietal a ignoroval, ale po mnohých rokoch sa konečne zodpovedne chytil úlohy mesiáša šíriaceho zákon thelemy, ktorý sám aplikoval a nachádzal v ňom spolu so skupinkou svojich oddaných potešenie. Neodpustil si vo svojom diele poznámku o svojej vyvolenosti a uctievaní jeho osoby svojimi budúcimi nasledovníkmi. Bez tohto spisu by Crowley vo vtedajších okultných kruhoch nebol zrejme ničím výnimočným a práve toto dielo mu získalo pozornosť v magických skupinách. Toto dielo sa podľa neho malo a má stať návodom k novému úsvitu ľudskej rasy, ktorému má vládnuť solárne vedomie reprezentované Horom.

POZRI SA NA ĎALŠIE ČLÁNKOVÉ VÝTVORY TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.