Kniha vidín: O Abánovi a Abasovi (príbeh o zle, ktoré všade striehne)

Kedysi dávno žili dvaja bratia. Volali se Abán a Abas. Vyrastali spolu a veľmi dobre si rozumeli. Venovali sa spoločne hudbe, čítali mnoho kníh, rozprávali sa o umení.

Bratia cestovali spolu po svete a navštevovali najväčších žijúcich mudrcov, s ktorými preberali témy týkajúce sa či už života, duchovna či spoločenských pomerov. Obaja si uvedomovali, ako tento svet v skutočnosti funguje a viedli o tom nekonečné diskusie. Vedeli, že zlo je silné a že má nad svetom moc. Obaja by chceli konať to, čo je správne.
Po istom čase sa však ich názory a pohľad na svet začali rozchádzať. Abán tvrdil, že aby sa svet zmenil, je dôležité venovať sa iba sám sebe, snažiť sa zmeniť seba a nestarať sa o zlo a o to, čo zlé sa deje okolo, pretože je to vraj iba strata času. Abas naopak tvrdil, že treba sa zaujímať len o to, čo sa deje vo svete, že je potrebné vyhnať všetko zlo a že potom sa zmenia aj ľudia aj svet. Ich životná filozofia sa už tak veľmi odlišovala, že bratia nevydržali žiť spolu v jednom meste. Obaja sa presťahovali čo najďalej od seba, aby mali od seba pokoj.
Každý uplatňoval svoj postoj v maximálnej možnej miere. Abán viedol pokľudný rodinný život, neustále meditoval a udržiaval si od ostatných ľudí odstup, aby sa venoval čo najviac svojmu rozvoju. S nikým o svojom živote ani poznaní nekomunikoval a nezaujímal sa o dianie v krajine, ani ho nezaujímala krutovláda vladára. Abas robil opak. Nikdy sa nezaoberal svojim vnútrom ako to robil Abán, ale neustále prednášal na verejných miestach, informoval ľudí okolo seba a bojoval proti zlu a diktatúre, ktorá ľuďom v krajine celé veky vládne.
Jedného dňa bol v krajine, v ktorej bratia žili, vladárom prijatý zákon o povinnom odobratí detí na účely obetovania bohyni plodnosti, ktoré sa uskutoční raz za rok. Vladár si mohol vybrať hociktorú rodinu, ktorej dieťa legálne vezme, aby ho mohol obetovať kvôli bohatej úrode. Raz navštívil Abána na príkaz vladára vezír so svojimi vojakmi a vzali mu jeho jediného syna, ktorého miloval najviac na svete. Abán, veľmi zasiahnutý krutým činom vladára, proti ktorému nikdy nič nepodnikol, čoskoro zomrel od žiaľu.
Abas robil, čo sa dalo, aby presvedčil ľudí, že môžu vziať spravodlivosť do svojich rúk a sami môžu v krajine nastoliť poriadok. Vladárova krutovláda stále stúpala a Abas zhromažďoval stále viac ľudí, ktorí boli ochotní bojovať za svoje práva. Tak vtrhla pod vedením Abasa veľká masa ľudí do vladárovho paláca v hlavnom meste a ľudia vladára vlastnoručne popravili. Ľud si zvolil nového vládcu, ktorým sa stal Abas.
Abas sa tak stal spravodlivým a milosrdným vládcom vo svojej krajine na dlhú dobu. Ľudia mu napokon zverili do rúk všetku moc, pretože mu dôverovali. Postupne si Abas začal uvedomovať, akú veľkú moc má. Zapáčilo sa mu mať absolútnu moc nad svojim ľudom a začal mať strach, že o svoju moc môže jedného dňa prísť. Stal sa z neho krutovládca podobný vladárovi, ktorého sám pomohol zvrhnúť. A tak jedného dňa dopadol rovnako ako jeho vládnuci predchodca.

VSTÚP DO RÍŠE KNIHY VIDÍN TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.